Viedenské budovy a domy sú naozaj krásne, dýchajú históriou.V celom druhom okruhu sú vraj len dve ružové drogérie Bipa. Pri jednejz nich ma čakala Miška, na pohľad veselá mladá Slovenka. Cestou po hrubýchkamenných schodoch na najvyššie poschodie ma v stručnosti oboznámila s pravidlamiv byte pani Astrid. Miška jej bola nielen pravourukou. Celé dva týždne, ktoré mala vo Viedni službu prakticky od rána dovečera, obetavo pomáhala, nakupovala, upratovala, tešila a podporovala svojupani nielen po psychickej stránke.
„Vraj vidí za oknom len strechy a vrany", prehodila moja nová kolegyňa, keď videla, ako sa snažím rozlúštitnezrozumiteľnú nemčinu. Pani sedela na točiacej stoličke, lakťami opretá opísací stôl, neprítomným pohľadom mierila do okna, za ktorým sa skutočnenerozprestierala rozprávková panoráma či romantická pláž s vejúcimilistami paliem, ale strechy vysokánskych domov od naproti. Na stenách pracovne viseli obrázky svätého pátra Pia a zarámovanáfotka usmiateho mladého páru spred 20 rokov.
Priznajte, koľko minútvenujete rannej rozcvičke? Už počas „rozlepovania" očí tancujete prstami nanohách a lýtka, stehná i predlaktie sa vám prebudí hneď po mačacom rituályalebo vďačnom natiahnutí celého tela. Dopoludnia bolo potrebné naučiť sa zložitú techniku na zdvíhanie človekazo sedavej polohy. Priznám sa na rovinu, desila som sa každého nasledujúcehoaplikovania zdvíhacej techniky. Môžete byť presvedčení o sebe, že oplývatefyzickou silou, ale ak správne nezasadíte svojimi kolennými patellami do jamôkchorého, tie vaše jamky napuchnú, koža stmavne a v celých kolenách sa rozľahnepríšerná bolesť. Málokto by veriltvrdeniu, že zdvihnúť osemdesiat kilogramové telo nie je žiadna malina, tobôž,keď sa človek, ktorého zdvíhate, takzvane opustí, nepodvolí sa.
Sediaceho človeka"pricvaknete" svojimi kolenami z vonkajšej strany tak, aby ste švihomvlastného tela smerom dozadu a dolu osobu pred sebou „vytlačili" do polohy v stoji. Áno, aj nazáchode, čiže v miestnosti meter krát meter. Áno, vaše ruky fungujú aj za rukychorého človeka. Pri akejkoľvek činnosti. Akejkoľvek.
Večer sa dostavila únava. Ajčas odísť z bytu nad ružovou drogériou v druhom okruhu. Prešli sme niekoľkodlhých ulíc. V byte, ktorý rodina prenajala výhradne pre opatrovateľku, boloskromné zariadenie a moje nenápadné obzeranie ukončil pohľad na misku priposteli. Vata, mastičky a elastická bandáž. Vec, ktorá je tak obyčajná a pritomtak spásonosná. V ten deň určite. Pochopila som, že moje boľavé kolená nebolilen plodom paranoje, ani výplod hypochondra. Ale tie moje malé modrinky bolibezvýznamným zrnkom piesku na púšti proti zdravotnému postihnutiu Astrid.
Verili by ste, že také maléčierne „nič" ako je kliešť dokáže človeku absolútne znemožniť pohyb aparalyzovať ho, trúfnem si napísať - aj do konca života? Jedna malá bodka,jeden malý ciciak, ktorý človeka nakazí a infekcia napadne celý nervový systéma jasná diagnóza skleróza multiplex prevezme vládu nad celým ďalším životom človeka!
Z Viedne som odišla, aledodnes myslím na Astrid. Vraj pevne verila, že v septembri toho roku už budestáť na svojich nohách. Úprimne jej držím palce.
Použité fotografie: http://www.zeckenuntersuchung.de
