Nemusíte chodiť do školy na to, aby vám táto téma padla vhod. Koniec koncov, písaniu textov, či už to je životopis do práce alebo rigorózna práca na vysokú školu, sa počas života nevyhnete. Preto je veľmi dôležité vedieť, kedy túto potvornú čiarku píšeme a kedy nie.
Čiarka je interpunkčné znamienko, ktoré slúži na lepšiu prehľadnosť a orientáciu v texte. Preto ak píšete dlhý text, zaručujem vám, že sa tam čiarka bude vyskytovať minimálne raz.
V prvom rade si povedzme, kedy čiarku píšeme za každých okolností. Určite ju píšeme v podraďovacích súvetiach, čiže v súvetiach, ktoré majú jednu hlavnú a druhú vedľajšiu vetu. Napríklad: Dnes neprídem, pretože som chorá. Toto súvetie je konkrétne príslovkové príčinné. Prvou vetou sa pýtame: prečo neprídem? A druhou odpovedáme: pretože som chorá. Medzi podraďovacie spojky patrí: keď, aby, že, ktorý, aký, čí. Trošku zložitejšie je to už s priraďovacími súvetiami. To sú také súvetia, ktoré majú dve úplne rovnocenné hlavné vety. Napríklad: Mama buď varí, alebo perie. Zložitejšie je to v tom, že ak sa v takomto súvetí nachádza spojka a, tak sa čiarka nemusí písať. Napríklad: Mama varí a perie. Medzi priraďovacie spojky patrí: veď, však, preto, alebo, buď, aj. Nie je však zmysluplné učiť sa naspamäť všetky podraďovacie a priraďovacie spojky, pretože každá jednoduchá vec má aspoň jednu výnimku.
Spojky a, alebo, buď, či môžu stáť aj v inej pozícii. Napríklad môžu spájať viacnásobné vetné členy a vtedy sa už čiarka nepíše. Napríklad: Mám kúpiť citróny alebo pomaranče? Tak ako teda zistíme, či sa jedná o podraďovaciu spojku alebo nie? Veľmi jednoducho. Ak spojka spája 2 prísudky (väčšinou slovesá), tak je stopercentne isté, že sa tam čiarka bude nachádzať. Preto kľúčové pri písaní viet je všímať si, či spojky spájajú prísudky alebo nie. Napríklad: Prídem, ale nič nedonesiem.
Ďalším prípadom písania čiarok je oddeľovanie jednotlivých viacnásobných vetných členov, väčšinou ak vymenovávame viacero vecí. Napríklad: Mám kúpiť hrušky, jablká, banány či mandarínky? Čiarka sa bude písať vždy za každým vetným členom okrem spojky, ktorá ich spája a ako si môžete všimnúť aj na spomenutom príklade, nachádza sa obyčajne na konci.
Pri prívlastkoch je písanie čiarok ale veľmi sporné. Záleží to od toho, v akom vzťahu sa nachádzajú. Totiž ak prívlastky (najčastejšie sú to prídavné mená) sú viacnásobné, tak čiarku budeme písať. Napríklad: V košíku mala červenú, zelenú, žltú papriku. Ale ak sú prívlastky v postupne rozvíjacom vzťahu, tak sa čiarka nikdy nepíše. Napríklad: Mala husté čierne vlasy. Vetný sklad husté vlasy sa nám ďalej rozvíja a významovo spresňuje ďalším prívlastkom – čierne.
A posledný prípad, ktorý si dnes rozoberieme, je prístavok. Prístavok môžeme pomenovať aj ako „vsuvka“, t.j. je to niečo, čo môžeme z vety pokojne vypustiť a veta nám aj tak bude dávať zmysel. Napríklad: Bratislava, hlavné mesto Slovenska, leží na Dunaji. Prístavok musí byť vždy oddelený čiarkami z obidvoch strán. Čiže po vypustení prístavku by veta dávala zmysel: Bratislava leží na Dunaji.
Pevne verím, že je vám už písanie čiarok jasnejšie. Dávajte si obrovský pozor na písanie čiarok, pretože sa často stáva, že tam, kde vám v hovorenom slove bude čiarka dávať zmysel, gramaticky sa tam písať nebude. Totiž je viac ako pravdepodobné, že sa v slovenčine bude nachádzať aspoň jedna ďalšia výnimka.
