Začneme asi tým, že pán Arthur Schopenhauer bol známy filozof 19. storočia. Preslávil sa napríklad dielom Svet ako vôľa a predstava. Podľa neho existuje nejaká zvláštna sila, ktorá nám hovorí, akým smerom sa máme v živote vydať. Nazýva ju ako „vôľa k životu“ a chápe ju skôr ako svetový princíp (na rozdiel od Nietzscheho, ktorý vôľu chápe ako individuálnu podstatu). Schopenhauer sa inak nazýva aj ako „najpesimistickejší filozof“, pretože tvrdil, že naším životom pykáme utrpením. Dokonca odmietol aj lásku, ktorú vnímal, že je to len trik prírody, ako zabezpečiť nevymretie ľudstva. Podľa neho, ak by intelekt reálne rozhodoval o tom, do koho sa zaľúbime, vybrali by sme si niekoho úplne iného ako je ten, s kým sme sa usadili. Lenže vôľa k životu nás smeruje k človeku, ktorého vôľa je pre náš projekt – plodenie detí – najvhodnejšia.
Schopenhauer ľutoval každého človeka. Podľa neho sme ako zvieratá. Až na to, že sme oveľa nešťastnejší ako zvieratá. Celý život snívame o perfektnej práci alebo perfektnom partnerovi, ale absurdné je to, že každou sekundou sme len bližšie k smrti. Cieľom života podľa neho nie je byť šťastný. Tento fakt podporuje tým, že tváre takmer všetkých starších ľudí sú plné sklamania.
Najlepšie je podľa neho sa vôbec nenarodiť, pretože človek bol vrhnutý na svet, aj keď to možno sám nechcel. Ale keď už sa človek narodí, tak svojím životom pyká utrpením. Preto Schopenhauer hľadá východiská z nášho trápenia. Môžeme ich rozdeliť na etické a estetické štádium. Estetické štádium je niečo prístupné každému človeku – je to hudba a filozofia, ktorá nám vnáša do života pokoj. Lenže problém je v tom, že je to len dočasné štádium, čiže keď dopočúvame pieseň alebo dočítame knihu, sme tam, kde sme boli, čiže – v utrpení. To isté platí aj o samovražde. Ak človek spácha samovraždu, tak nedosiahne šťastie, ale len dokáže vôli, že je silnejšia ako on. Jediné dokonalé štádium je pre neho dosiahnutie nirvány. Nirvánu spája najmä s budhizmom, čiže je to človek, ktorý sa vzdá kariéry, vzťahov a žije sám na opustenom mieste bez civilizácie. Prirovnáva to hlavne ku asketizmu mníchov, ktorí sa odvrátili od pozemského života. Túto nirvánu ale, bohužiaľ, dosiahne len veľmi málo ľudí a väčšina si vyberie žiť v nešťastí.
Takže čo pre nás vyplýva dnes zo Schopenhauerovej filozofie? Mali by sme sa všetci presťahovať na samotku a žiť v asketizme? To určite nie. Ponaučenie z jeho filozofie ale je: byť šťastný aj za to málo, čo máme. Mali by sme minimalizovať naše očakávania od sveta a byť vďačný aj za každú maličkosť. Takisto by sme mali akceptovať naše chyby a netrápiť sa nad tým, čo sa v budúcnosti môže pokaziť. Je dôležité premyslieť si každý krok, ktorý urobíme, ale na druhej strane, nemíňať drahocenný čas premýšľaním „ako som to mohol urobiť lepšie“. Schopenhauer je presvedčený, že peniaze ani sociálny status nás v živote nemôžu urobiť šťastnými. Základom je – starať sa o svoje zdravie.
Možno v tomto ťažkom období nemôžete ísť do svojej obľúbenej kaviarne alebo nákupného centra, ale pokiaľ máte okolo seba milujúcu rodinu alebo strechu nad hlavou, tak ste ten najšťastnejší človek na svete.
