V roku 1918, počas 1. svetovej vojny, sa po svete rozšírila Španielska chrípka. Čo sa týka názvu, tak ten neznačí to, že sa začala v Španielsku. Prvýkrát sa objavila v marci 1918 v Spojených štátoch amerických, lenže Španielsko bolo prvé, ktoré dokázalo otvorene priznať, aká katastrofa ich postihla. Keďže v tej dobe bola prísna cenzúra a v novinách väčšinou dominovala téma 1. svetovej vojny, pandémia Španielskej chrípky bola zatláčaná do úzadia. Španielska chrípka zabila 50 až 100 miliónov ľudí a celkovo infikovala až 500 miliónov ľudí. Priemerný vek v Amerike klesol až o 12 rokov.
V jedno ráno sa vojak Gitchell v americkom Kansase hlásil s horúčkou a bolesťami hrdla. Do poludnia sa nahlásilo až 100 podobných prípadov a v priebehu nasledujúcich týždňov museli uvoľniť hangár, keďže nakazených stále pribúdalo.
Je tu množstvo potenciálnych dôvodov, ktoré mohli spôsobiť také rapídne šírenie pandémie. Prvý je určite 1. svetová vojna. Hlavne muži, ktorí sa vracali z frontov boli podvyživení a mali oslabenú imunitu. Druhý dôvod bol, že počas vojny bolo jasné, že sa dodržiavala veľmi slabá hygiena. A posledný dôvod bol ten, že v tomto období veda nebola tak ďaleko, ako je dnes. Tento vírus sa dokonca nedal spoznať ani pod bežným mikroskopom. V bežných lekárňach tých čias sa nenachádzali ani očkovacie látky, antivirotiká či antibiotiká a okrem byliniek bol v ponuke jedine aspirín, ktorý lekári predpisovali vo vysokých množstvách, čo eventuálne viedlo k zhoršeniu priebehu chrípky aj k možnej smrti predávkovaním. Okrem aspirínu predpisovali aj chinín alebo iné prípravky na báze arzénu či ortuti, čo malo tiež katastrofálne účinky.
Počty nakazených rapídne narastali aj vo francúzskych prístavoch, kde sa naloďovali americkí vojaci. Odtiaľ sa rozšírila do Veľkej Británie, Talianska či Španielska. V máji zasiahla aj Poľsko, severnú Afriku, o mesiac sa dostala do Číny a v júli do Austrálie. V auguste 1918 sa celá situácia zopakovala v podobe druhej vlny. Vojaci, ktorí sa vracali domov v Rusku, ju rozniesli do všetkých odľahlých končín. Kým sa svet spamätával z tejto druhej vlny, začiatkom roka 1919 sa celá situácia zopakovala nanovo. V New Yorku vyvrcholila v januári a v Paríži počas mierových rokovaní.
A ako sa pandémia zastavila? Jednoducho tak, ako sa ju snažíme zastaviť aj dnes. Keď baktéria či vírus po istom čase nenájdu dostatok hostiteľov, prestanú sa rozmnožovať. Uzavretie škôl či zákaz zhromažďovania, ale tiež ukončenie vojny – to všetko viedlo k obmedzeniu sociálnych kontaktov medzi ľuďmi a k zníženiu šancí pre šírenie vírusu. Ak si môžeme z histórie zobrať aspoň niečo, tak je to práve to – čím disciplinovanejší budeme, tým skôr zvíťazíme aj nad pandémiou koronavírusu.
