Začneme asi tým, že Hitler, ako predseda víťaznej nacistickej strany, bol v roku 1933 menovaný prezidentom za kancelára Nemeckej ríše. Takýmto legálnym a veľmi jednoduchým spôsobom sa dostali k moci nacisti. Strana NSDAP tu ale bola už od roku 1919 a v roku 1923 sa dostal Hitler do väzenia po tzv. „Mníchovskom pivnom puči“. Každopádne, vo väzení napísal aj veľmi populárnu knihu s názvom „Mein Kampf“ (v preklade Môj boj), kde spísal svoje násilné plány založené na šovinizme a demagógii. Hlavným cieľom bolo vytvorenie Veľkonemeckej ríše, ktorá bola v poradí tretia, preto sa jej aj často hovorí ako „Tretia ríša“. Súčasťou tejto Ríše malo byť aj Rakúsko, Česko, a časť Poľska. Takisto túžil ovládnuť celú západnú Európu a pomaly a nenápadne si podmaniť aj celý svet.
Na to, aby mohol uskutočniť svoje plány ale potreboval v prvom rade rozbiť Československo, ktoré vzniklo v roku 1918 ako jeden z nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska. Podarilo sa mu to oficiálne na Mníchovskej konferencii v septembri roku 1938, známej aj pod názvom „O nás, bez nás“, pretože tu rokovali bez účasti Československa o osude Československa. Nakoniec tu bol Mussoliniho návrh, že Československo je povinné odstúpiť pohraničné územia Čiech a Moravy prijatý. Prezident Edvard Beneš pod tlakom odstúpil a do konca októbra roku 1938 Československo muselo odovzdať spomínané územia. Lenže čo so zvyškom Československa? Hitler si to poistil tým, že v marci nasledujúceho roku pozval Jozefa Tisa do Berlína na menší pohovor. Ponúkol mu dve možnosti, ktoré prichádzali do úvahy. Buď Československo rozdelí medzi Poľsko a Maďarsko alebo sa zo Slovenska stane samostatný štát. Tiso si vybral to menšie zlo a 14. marca 1939 už bola oficiálne vyhlásená prvá Slovenská republika, ktorá bola aj satelitom a spojencom nacistického Nemecka. Jej súčasťou, mimochodom, neboli ani napríklad Košice či Rožňava. Z českej strany sa stal Protektorát Čechy a Morava.
Hitlerovi sa teda veľmi úspešne podarilo rozbiť Československo, ale stále túžil získať aj časť Poľska, podľa dohody s názvom „Pakt o neútočení“ alebo tiež „Pakt Ribbentrop-Molotov“ (keďže ho podpísali ministri zahraničných vecí Ribbentrop za Nemecko a Molotov za ZSSR), ktorý podpísal v auguste roku 1939 so ZSSR.
Na to, aby získal Poľsko, tak potreboval poriadnu zámienku. Tým sa nakoniec stalo známe prepadnutie nemeckého vysielača v Gliwiciach, ktorý sa uskutočnil 31. augusta roku 1939. Išlo o to, že skupina zložená z jednotiek SS (ochranný oddiel, ktorý mal chrániť funkcionárov NSDAP, ale v skutočnosti sa stal nástrojom teroru a vyhladzovacej politiky) sa najskôr prezliekla do poľských uniforiem. Mŕtvych väzňov z koncentračných táborov prezliekli do nemeckých uniforiem, aby to celé vyzeralo tak, že Poliaci ako prví zaútočili na Nemcov. To si ešte veľmi rafinovane poistili aj tým, že cez vysielač pustili hlásenie v poľštine, kde mali vyzývať do boja proti Nemcom.
O deň na to, 1. septembra 1939, “hrdinský“ Hitler vstúpil do Poľska spolu s vojskom. Ospravedlnil to práve prepadnutím vysielača, ktorý v skutočnosti urobil on sám. Poľsko bolo veľmi rýchlo porazené (do dvoch týždňov), čiže si Nemci úspešne vyskúšali politiku tzv. bleskovej vojny (po nemecky „Blitzkrieg“). 2. svetová vojna, ktorá si vyžiadala životy vyše 60 mil. ľudí, ale hlavne traumu celej generácie, sa oficiálne začala.
