Vláde sa darí bojovať s koronavírusom priam ukážkovo, hoci o tom na verejnosti okrem prezidentky skoro každý taktne mlčí, len aby nebodaj z Matoviča nebol hrdina.
Dokonca v akomsi zvláštnom prieskume mojej doteraz celkom obľúbenej relácie Na telo pán Kovačič tvrdil, že Pelegríni (napriek skorumpovanému Kičurovi vo väzbe) podľa respondentov zvládal situáciu lepšie. Média si možno hrajú svoje hry, no v každom prípade je Matovičova vláda plná hrdinov, vďaka ktorým sme tam, kde sme – s minimom nakazených a mŕtvych. To si treba na rovinu priznať. Je to jednoznačne výsledok disciplinovaného dodržiavania prísnych opatrení, ktoré vláda zaviedla.
Vláde sa darí aj v boji s korupciou. Radikálna očista súdnictva či efektívne zásahy NAKY dokazujú, že ľady sa pohli a konečne sú na správnych miestach tí správni ľudia, ktorí môžu navrátiť dôveru občanov v štát.
Uisťuje ma o tom presvedčivé vystúpenie ministra obrany J. Naďa na dnešnej tlačovke, keď po zrušení netransparentných projektov svojim razantným vojenským akcentom zdôraznil, že nebude podporovať papalašizmus, ktorý tu zaviedla bývalá vláda. Nielenže zrušil Boreca plukovníka, odobral bezdôvodne udelené hodnosti, ale konečne zbavil našu krajinu hanby, ktorá nás vo svete neslávne preslávila – odobral desiatnikovi Dankovi hodnosť kapitána.
Po poznámke, ktorú Naď predniesol so svojou typickou skalnou vážnosťou, že by mohol proviantiaka Danka povolať do služby na zásobovanie obce Žehra v karanténe, sa transparentne posadil za stôl a pred očami všetkých podpísal zrušenie hodnosti „kapitána“.
Verím, že mnohí si vydýchli, hlavne vojaci, ktorí museli pre podobnú hodnosť preukázať skutočné hrdinstvo.
Napriek tomu, že „kapitán“ už nie je kapitán, pseudotitul, na ktorý sme si tak ťažko zvykali, mu v kuloároch tak skoro nikto nevezme.
Zaslúži si ho ako nálepku.
