Po vystúpení p. Freša a p. Kažimíra bolo absolútne jasné, že pravica a ľavica nikdy nemôže nájsť spoločnú reč. To je väčšine národa zrejme jasné. Aj keď sa málokto po roku vládnutia p. Fica tak otvorene (ako dôchodkyne obdarované na MDŽ) prihlási k jeho sympatizantom, veď v tomto štáte takmer neostal „kameň na kameni", tichých ľavicových nasledovateľov má stále dosť.
Viac ma ale trápi pravica. Z rozhovoru p. Lipšica a p. Matoviča sa môže divák poučiť minimálne v jednom. Aj v pravici budú vždy existovať politici, ktorým ide o dobrú vec - slušní ľudia, no i takí, ktorí chcu na zhadzovaní a osočovaní iných vytĺcť politický kapitál, vybudovať vlastnú popularitu.
Ja vás obdivujem, p. Lipšic. Ten úsmev, irónia, nadhľad, že vy na pravicu neútočte, že p. Matovič nie je váš súper... Ja vás chápem. Vychádzate z kresťanského idealizmu, veríte, že pravda a spravodlivosť zvíťazí, že ľudia sú dosť inteligentní, aby pochopili... O to viac vás obdivujem, že po tom všetkom, čo ste v politike zažili, si dokážete udržať taký odstup. Keď si spomeniem na vyhrážky p. Harabina http://www.sme.sk/c/4061226/harabin-lipsicovi-si-hajzel.html , ešte viac vás obdivujem, že dokážete ísť s vlastnou kožou na trh. Mám o vás strach, keď vidím, ako vám na krk dýcha mafia; no zároveň je to dobrý pocit - vedieť, že niekomu v tejto krajine ešte záleží na spravodlivosti.
Je úplne jasné, prečo sa pravica nevie dohodnúť.
Aj pravicoví politici môžu byť totiž rozliční ľudia.
A obávam sa, že väčšina národa naozaj myslí ako Matovič - jednoducho, skepticky, konfrontačne, pragmaticky, s cieľom čo najviac pre seba vyťažiť. Preto je rétorika demagógov taká účinná.
Je to smutné, ale ľudia sú sklamaní a neveria, že v politike môže ísť o nejaké ušľachtilé ciele.
Napriek tomu, ja vám verím, p. Lipšic. A je nás viac. To, čo ste doteraz urobili pre túto krajinu, ma presvedčilo.
Kiežby takých ako vy bolo viac.
