život, a práve v tom spočíva jeho veľkosť.
Dnešní zaslepení, konzumní, pohodlní a zbabelí ľudia sa môžu čudovať, vyvaľovať oči – ako môžem písať o takých nezáživných veciach, veď svetom hýbu peniaze, sex, biznis, kariéra, autá, obchody, zľavy...
Hoci sa hovorí, že žijeme kultúru smrti a ľudstvo vymiera, mnohí ako rodičia ešte máme tú skúsenosť, vieme, čo znamená darovať život, žiť pre iných, obetovať sa. Je to celkom prirodzené a netreba k tomu nič dodávať.
Skúste to v tichu premeditovať, premyslieť. Ak nie ste rodič, tak určite žijete (alebo ste žili, budete žiť) pre niekoho...
Ak nám záleží na našich deťoch, mali by sme im ponúknuť iné vzory – ako média a pop-kultúra. Viem, že existujú dobrí rodičia, ktorých deti naozaj aj v dnešnom „svete bez Boha“ veria na čistotu, priateľstvo, lásku a nepovažujú to za prázdne frázy, ale tak skutočne žijú. Skromne. V ústraní. Nemusia o tom hovoriť... Možno vedia, že ani neprekričia to stádo, valiace sa k deštrukcii...
Preto som sa rozhodla postaviť za nich. Na stranu Anky Kolesárovej, ktorú obdivujem... Ale aj na stranu všetkých tých „bláznov“, ktorí sa rozhodli zomrieť pre čosi dôležitejšie, v čo verili. Možno sú to dobrí anjeli, ktorí nám prišli ukázať smer... Ja tomu verím.
Môžete ma vysmiať.
Môžete sa do mňa pustiť...
Ja tomu verím.
