Profesorka K. Arnoldová tvrdí, že podľa študijných výsledkov sme dokázali vytypovať skupinu "poslušných" ľudí, ktorí sú schopní veľmi úspešne plniť požiadavky pevne stanoveného systému. Možno o nich povedať len to, že majú výnimočnú schopnosť dosahovať úspechy merateľné známkami v škole. Ich školské výsledky však nevypovedajú nič o tom, akým sôsobom dokážu reagovať na životné zmeny.
Golemanovi ide o skupinu "ďalších vlastností", o emocionálnu inteligenciu, kde patrí schopnosť motivovať sa, nevzdávať sa, napriek problémom a frustrácii, ovládať svoje pohnútky a odložiť uspokojenie, ovládnuť svoju náladu a zabrániť úzkosti a nervozite, schopnosť ovplyvňovať kvalitu svojho myslenia, schopnosť vcítiť sa do situácie druhého človeka a ani v ťažkých chvíľach nestrácať nádej. Na rozdiel od IQ a jeho takmer storočnú históriu výskumu, je emocionálna inteligencia celkom novým pojmom. Nikto nevie presne povedať, do akej miery práve tieto kvality určujú priebeh života. Avšak z výsledkov doterajších štúdií vyplýva, že ide o významný vplyv, niekoľkonásobne výraznejší ako IQ. Niektorí ľudia tvrdia, že IQ nemožno vzdelaním ani životnými skúsenosťami podstatnejšie zmeniť. Deti sú však schopné si rozhodujúce citové schopnosti osvojiť a zdokonaliť ich ,pokiaľ si dáme tú námahu , naučiť ich to.
Citové schopnosti sú vyšším nadaním, ktoré rozhoduje o tom, ako dobre dokážeme použiť naše ostatné schopnosti, vrátane logického myslenia. Podľa Golemana neexistuje jediný typ inteligencie, ktorý obsahuje dva typy školských zručností - verbálne a matematicko- logické , ale vedci objavili 20 ďalších rôznych typov inteligencie - obratnosť v medziľudských vzťahoch, vodcovský talent, schopnosť pestovať vzťahy a udržiavať si priateľov, schopnosť riešiť konflikty, talent pre analýzu spoločenských vzťahov atď.
Ich dôležitosť dokazuje aj zistenie, že mnoho ľudí s IQ 160 s nízkou emočnou inteligenciou pracuje pre ľudí s IQ 100, ktorí sú však v oblasti medziľudských vzťahov neobyčajne nadaní. Z toho vyplýva potreba osvojovať si tieto schopnosti už v škole.
Význam emócií , ktorý sa dosiaľ v školstve zanedbáva, dokazuje Goleman zaujímavými príkladmi zo života, keď rodičia tesne pred potopením lode zachránili život dcére, jej vytlačením cez okienko a sami zomreli, alebo v negatívnom zmysle - keď vynikajúci študent v dôsledku emocionálnej nedostatočnosti /alebo negramotnosti/ dobodal svojho profesora, pretože mu chýbal jeden bod k lepšiemu výsledku. Okrem toho uvádza mnohé príklady nešťastných ľudí v dôsledku emocionálnej nedostatočnosti.
V jednej štúdii žiakov ZŠ s nadpriemerným IQ, ale so zlými štúdijnými výsledkami, bola u väčšiny týchto žiakov diagnostikovaná pomocou neuropsychologických testov oslabená funkcia kôry čelných lalokov. Tieto deti sa správali impulzívne, boli úzkostné, často vyrušovali a mali problémy s disciplínou, čo svedčí o narušenej kontrole čelných lalokov nad impulzmi, ktoré vychádzajú z limbického systému. Navzdory svojmu intelektuálnemu potenciálu hrozí týmto deťom vysoké riziko alkoholizmu, zlých študijných výsledkov a kriminality. Nie však preto, že im chýba nadanie, ale kvôli nedostatočnému ovládaniu svojich citov. Emočný mozog v nás vzbudzuje hnev i súcit nezávisle od kôrových oblastí. Jeho nervové dráhy sú formované hlavne pôsobením našich zážitkov v detstve, a my vo väčšine ponechávame citový život našich detí náhode.
Iným príkladom je skupina alexithymikov, u ktorých nervové centrá emočného mozgu síce reagujú tvorbou emócií, avšak neokortex nie je schopný tieto pocity rozlišovať a priradiť k nim zodpovedajúce verbálne vyjadrenie. Podľa H. Rotha pokiaľ dokážete do toho, čo cítite, vniesť slová, potom ten cit už patrí vám. Základný problém alexithymikov spočíva v tom, že nemajú slová pre vlastné city, čo znamená, že neprijímajú svoje city ako vlastné.
Iným závažným zistením je to, že emocionálny stres môže narušiť myšlienkové procesy. Keď emócie znemožnia sústredenie, dochádza k narušeniu "pracovnej pamäte" - schopnosti krátkodobo udržať v mysli všetky informácie nevyhnutné pre dokončenie činnosti, ktorú bezprostredne vykonávame. Pracovná pamäť je pre náš duševný život nesmierne dôležitá, pretože jej bezchybná funkcia je nevyhnutnou podmienkou uspokojivej realizácie všetkých intelektuálnych aktivít, od obyčajného vyslovenia vety až po vyriešenie zložitého logického problému.
C.R.Snyder, psychológ na Kansaskej univerzite, zistil, že nádej na úspech predpovedala známky študentov v prvom semestri presnejšie ako výsledky prijímacích skúšok, ktoré majú teoreticky predpovedať, ako sa študentom bude dariť na vysokej škole. Podľa Snydera - študenti s pevnejšou vierou vo vlastný úspech si stanovia náročnejšie ciele a dokážu tvrdo pracovať, aby ich dosiahli. Keď porovnáte študentov s rovnakými intelektuálnymi schopnosťami a rozdielnymi študijnými výsledkami, líšia sa práve touto vlastnosťou.
Viera, ako zisťujú moderní vedci, nám dáva viac, než len trochu útechy uprostred utrpenia. Táto vlastnosť hrá v ľudskom živote podivuhodne významnú úlohu. Poskytuje nám výhody v oblastiach tak rozmanitých, ako sú študijné výsledky, či náročné zamestnanie. Nádej je viac než len optimistický pocit, že všetko skončí dobre. Snyder ju definuje presnejšie ako "vieru, že máme dostatok vôle a schopností dosiahnuť svoje ciele, či už sú akékoľvek." / Goleman: Emoční inteligence, str. 91./
Snyder zistil, že skupina dúfajúcich ľudí zdieľa určité vlastnosti, medzi ktoré patrí vynaliezavý prístup k riešeniu problémov, schopnosť sám seba motivovať. V kríze títo ľudia sami seba uisťujú, že sa situácia zlepší. Dokážu pružne premýšľať, takže nachádzajú rozličné spôsoby , ako dosiahnuť svoje ciele. Včas spoznajú, kedy sa zamerať na ciele iné, ak je ich pôvodné predsavzatie nedosiahnuteľné. Hrozivo rozsiahlu úlohu si dokážu rozdeliť na menšie, zvládnuteľné časti.
Emočné základy dostávame už v detstve.
( o tom nabuduceJ)
Použitá literatúra: D. Goleman - Emoční inteligence, Columbus 1997
