V istom zmysle s nimi súcitím, veď ceny v slovenských obchodoch sa tajne a potichy šplhajú do závratných výšok; dokonca mám pocit, že priamo úmerne s poklesom životnej úrovne. Možno si naši politici myslia – aspoň v niečom bude naša malá krajina rekordérom EU (okrem množstva onkologických ochorení). Paradoxne, práve p. Fico sa kedysi oháňal známym sloganom: ...do EU nie s holým zadkom. No s odstupom času ostáva konštatovať, čo je horšie, dnes: ...aj s prázdnym bruchom.
V istom zmysle, ako väčšina rozumných a zodpovedných rodičov, ktorým záleží na budúcnosti svojich detí, po všetkých tých poľských a európskych škandáloch nad lacnými potravinami zväčša opatrne a neveriacky krútim hlavou. Tým nechcem povedať, že ich nekupujem. Nemôžem si to totiž, ako väčšina Slovákov, dovoliť.
A tak sa nemôžem čudovať, že keď som nedávno kúpila akciové jahody v hypermarkete, za jeden deň v chladničke ich spolovice pokrývala biela „kožušinová“ pleseň, ktorá ma postavila pred šialenú dilemu, či polovicu vyhodiť a ostatné umyť a povykrajovať, alebo deťom vysvetliť, že puding s jahodami a šľahačkou nebude; nie preto, že by sme im ho nedopriali, ale môžu za to akísi fiktívni „obchodníci“, ktorým v tomto štáte nikdy nikto nič nedokáže.
No mám aj horšie spomienky. Nikdy nezabudnem na neakciové hrozenka, kúpené tiež v hypermarkete, z ktorých húfne vyliezali biele larvy po celom sitku. Kto hrozienka neumýva kvôli siričitanom, napr. dieťa, ktoré siahne rovno do balíčka, si s chuťou celú porciu naservíruje rovno do úst. Hnus!
Nuž, možno biológ by povedal, že – neškodné proteíny... Dokonca, takéto vyhlásenia zazneli v médiach. Až si poviete, v ktorom storočí žijeme? Uťahovať si z odkázaných na potravinovú pomoc už hraničí s cynizmom.
Nedávno dokonca prišli obchodníci s nápadom, nesťahovať z regálov potraviny po záručnej dobe. Ale veď to už dávno na Slovensku funguje! Neveríte? Po tom, čo známy informoval obchodníkov v istom hypermarkete, že majú ovsené vločky po záruke, na druhý deň ich nestiahli. Ba keď to zopakoval, ani na ďalší deň ich nestiahli.
A koľkokrát človek kúpi niečo ešte pred koncom záruky, a je to skazené? Niektoré druhy čerstvého droždia som prestala kupovať preto, že už niekoľko dní pred koncom záruky sú pokryté zelenou plesňou. Žeby náhoda? A čo prebaľovanie mäsových výrobkov, či odkrajovanie plesnivých častí syrov, ktoré sa bez problémov predávajú?...
Keby sa mal človek zakaždým sťažovať a písať na SOI, resp. rozčuľovať sa, možno by si skrátil život o polovicu. Úplne stačí, že mu život skracujú nekvalitné potraviny, nemyslíte?...
Ostáva teda veriť, že hádam bude lepšie. (Alebo aspoň nebude horšie) Že sa zase nájde nejaký ten „strážny anjel“ so zdravým rozumom a včas, naozaj včas zasiahne.
