Milujem slobodu. Možno preto, že patrím ku generácii, z ktorej totalitný režim stvoril rebelov. Možno preto, že nás tak vychovávali – v každej situácii dať jasne najavo svoj postoj, vyjadriť svoj názor. V ´89 roku sme ako študenti „vyštrngali“ svoju revolúciu a dodnes hrdo oponujem všetkým ironickým postkomunistickým názorom idealizujúcim režim – vraj, „čo sme si vyštrngali,... vtedy bolo lepšie...“ Nie všetko však možno merať filozofiou brucha a banálnou mierkou – koľko vtedy stál rožok alebo mlieko. Áno, uznám, možno poctivejšie, ako dnes. Alebo sme boli skromnejší, spokojnejší s málom a vedeli si odriekať. Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale prenasleduje ma pocit ( a verím, že aj moju generáciu päťdesiatnikov), že naša spoločnosť sa začala rútiť jedálenským vozňom, ktorý má meno „bezduchý konzum“ a „nenažranosť“. Už sa nerieši etika, ale biznis.
„Našou najväčšou slobodou je sloboda voľby nášho postoja. „ (Viktor Frankl)
Milujem slobodu. Niekedy sa však sloboda musí vykúpiť krvou a utrpením. Po protestoch za Slušné Slovensko začala rásť nádej, že Slovensko sa naozaj očistí od korupcie a vykročí z morálneho bahna k slobode. Napriek súčasnej vládnej kríze verím, že sila dobra je väčšia ako deštrukčné rozkladné sily zla. Dobro pracuje v tichosti, takmer nehlučne – tvoria ho všetci tí skromní, pracovití ľudia, o ktorých sa v médiách nehovorí, hoci budujú skutočné hodnoty. Verím v ich silu, že nedovolia návrat totality. Videli sme to aj po útoku na Ukrajinu, kedy sa celý svet spojil proti vraždeniu a násiliu, aby pomohol Ukrajincom vybojovať slobodu. Ľudia sa dokázali hrdinsky obetovať, pomáhať si, spoločne zdieľať bolesť, deliť sa o jedlo i domov.
„Sloboda znamená zodpovednosť – preto sa jej väčšina ľudí bojí.“ (G. B. Shaw)
Milujem slobodu. Preto som nechcela v titulku použiť slovo zakázať Nijaké iné vhodné slovo som však nenašla. Keď som sa dozvedela o platforme F. Sulíka a názoroch odborníkov na ňu, nedokázala som (a stále nedokážem) pochopiť, ako môže nejaký človek kupčiť s bezbranným detským životom. Učím viac ako 25 rokov, snažím sa vychovávať mladých ľudí k hodnotám napriek tomu, aké ťažké je to v dnešnej postmodernej dobe, hlavne pod vplyvom sociálnych sietí a internetu. Učím ich kriticky myslieť aj v postcovidovej dobe, hoci mnohí si vytvorili aj vďaka podobným projektom, ako je Sulíkova platforma, závislosti. Niektorí si po zhliadnutí filmu Sociální dilema zrušili sociálne siete, avšak často realisticky konštatovali, že ich mnohí mladší súrodenci a kamaráti sú beznádejne stratení. Podľa neurológov a psychológov sú mladí ľudia zvlášť zraniteľní, pretože niektoré ich emocionálne okruhy v mozgu dozrievajú až po 25 roku života. Kyberšikana ich môže poznačiť na celý život. Neprekvapuje ma, že uponáhľaní rodičia si často nevšimnú moderný fenomén, ktorý sa im vkráda do života cez zraniteľné deti, s ktorými často nemajú čas ani sily zdieľať ich emócie, zistia to často, až keď je neskoro, dieťa musí byť hospitalizované a liečiť sa. Vtedy sa im život obráti naruby.
Prekvapuje ma postoj Richrda Sulíka, ktorý je na svojho syna „hrdý“. Prekvapuje ma, že doteraz jasne neodsúdil túto platformu a nevyzval na jej zakázanie minister školstva a nominant SAS – B. Grôling. Čo teda znamená slovo sloboda v názve ich strany? Aký paškvil slobody zastávajú? Ako to myslia so Slovenskom a jeho hodnotami?
Neviem o tom, žeby niekto doteraz urobil takúto výzvu, preto som sa rozhodla urobiť ju ja – slobodne. Verím, že sa pridajú všetci, ktorí to myslila s našou budúcnosťou dobre.
