Žijeme v uponáhľanej dobe. Snažíme sa svoj čas rozdeliť medzi prácu, koníčky, rodinu, povinnosti i zábavu a milión iných vecí… no zdá sa mi, že akosi zabúdame na iných ľudí. V dobe, keď sa naše sociálne kontakty pomaly opäť dostávajú do normálu sme si tento týžden pripomenuli aj Svetový deň darcov krvi. Bolo skvelé vidieť ako si v mnohých nemocniciach uctili darcov krvi malými pozornosťami aj ako táto téma ožila aspoň v pár mediách.
Dnes som bola darovať krv devätnásty krát a prvýkrát som bola darovať krv s “prvodarcom” a asi som ešte nikdy nemalo z odberu takú radosť ako dnes. Lebo je skvelé ak sa Vás niekto opýta “môžem ísť s tebou?” Odpoveď je vždy: “áno, áno môžeš (a zober aj brata, sestru, psa, mačku….)” lebo aj tvoja krv niekoho môže zachrániť. Môžeš inšpirovať ďalšieho človeka a nebodaj vychovať ďalšiu generáciu darcov. Veď ak to robila mama (u mňa to bol otec) tak je nádej, že to prejde na ďalšie pokolenie.
Darcovia krvi sú podľa mňa a mnohých ďalších hrdinovia. Robíme to nezištne, za sestričkin úsmev, horalku, kávu a dobrý pocit, ktorí zo seba potom máme. Je mi jasné, nie každí môže ísť darovať krv. Veď aj pravidelným darcom sa stane, že boli na dovolenke, otehotneli, dali si kerku a tým si predĺžili interval. Ale to vôbec nevadí, každí z nás si žije svoj život. No mnoho mladých zdravých ľudí si ani nespomenie (a nie je to ich chyba) že by mohli. A toto by sa malo zmeniť. Pred mnohými rokmi mal jeden môj známy nehodu a bola mu treba krv, veľa jeho kamarátov išlo… a veľa jeho kamarátov odvtedy chodí pravidelne. Je smutné, že ľudia potrebujú tvrdé vytrhnutie s komfornej zóny aby sa zobudili. Preto sa nesmejte babám, ktoré chcú fotku z odberu…. Lebo pokiaľ táto foto išpiruje aspoň jedného ďalšieho človeka, tak mala určite zmysel.
P.S. Po odbere by ste mali doplniť červené krvinky napríklad môžete pohárom dobrého vína (a verte mi, večer po odbere Vám bude stačiť aj jeden aby ste boli vysmiate) a navyše budete mať aj ospravedlnenku do práce. Čo viac nám treba?
