Vybavuje sa mi úryvok z knihy talianskeho spisovateľa, ktorý navštívil Rusko počas budovania nového komunistického poriadku. Neskôr akože fungujúcom na princípe: „ každý podľa schopností - každému podľa potrieb“. Po návrate domov do Talianska ho privítala široká rodina a netrpezlivo čakali, čo bude hovoriť. Opisoval rôzne svoje zážitky počas budovania socializmu, nadšenie robotníkov a roľníkov. Nakoniec ho prerušila babka s otázkou: „ a peniaze tam majú? (V tom čase sa písalo, že v samoobsluhách budú dávať zdarma chlieb.) A Alberto odpovedal: „No, začali dávať zdarma chlieb, ale ľudia si ho brali vo veľkom kvante a kŕmili ním svoj dobytok, hydinu. Na druhý deň si išli po čerstvý chlieb, a starý nechali splesnivieť. Tak sa ten experiment skončil a znovu si všetko kupujú za peniaze. A tak babka sklamane konštatovala „keď majú peniaze, tak sa nič nezmenilo.“
Podobne hodnotím účinkovanie novej vlády: keď sa rozdávajú posty, obsadzujú štátne funkcie dobre platenými politickými nominantmi, rozdávajú zákazky pre firmy blízke straníckym nominantom, štátnym tajomníkom, keď ministri „slúžia“ ľuďom za nadpriemerný plat, keď sa novým poradcom platia vysoké honoráre, keď sa vymeneným úradníkom platí zo štátnej kasy, či euro kasy vysoké odstupné, zlaté padáky, tak sa nič nezmenilo.
Minulosť človek už nedobehne, lebo jednotlivé sekvencie sa nedajú vytrhnúť z kontextu. Žijeme v 2.desaťročí 3.milénia a pomery u nás, v susedných štátoch, v EÚ, vo svete sú zasa iné, ako boli za bývalej vlády, či mečiarizmu. Ľudia sú obozretnejší, citlivejší na prešľapy, skôr zaňuchajú podvodníkov, skôr rozoznajú falošné tóny. Ľudia začínajú chápať, že nemožno oddeliť hospodárstvo od politiky, lebo sú to veľké korporácie a banky, ktoré investujú do štátnych projektov, skupujú štátne dlhopisy. Vedia dobre, ako na pražskom Fóre 2000 pred pár dňami referoval český ex-premiér M.Topolánek, že skalpel držia v rukách politici a tí rozhodujú, komu koľko odrežú z polovice štátneho koláča.
Ľudia si začínajú rovnako uvedomovať to, čo kriticky doplnil na prejav Topolánka Peter Eigen, zakladateľ Transparency International (1993) z Nemecka, ktorý od r. 1988 pôsobil ako riaditeľ Regionálnej misie pre východnú Afriku Svetovej banky a zároveň vyučoval právo a politológiu na univerzitách vo Frankfurte a Harvarde, Johns Hopkins Univerzite, vo Washingtone, Berlíne.
Tento svetoznámy odborník síce pochopil, že nemožno zlikvidovať v Afrike ani v Latinskej Amerike korupciu, klientelizmus a ďalšie finančné machinácie, ak Svetová banka chce zrealizovať v týchto krajinách projekty. Musí nájsť dohodu s miestnymi politikmi, „mazať, aby auto išlo“, ale na druhej strane sa môže začať dvíhať hlas zdola, vyburcovať ľud, pochopil, že treba budovať občiansku spoločnosť.
A tak tu máme namiesto dvojčlenky – finančné skupiny a politici, trojčlenku aj s mimovládnymi organizáciami, s občianskou spoločnosťou. Narástla počas pôsobenia kabinetu I. Radičovej sila hlasu zdola? Alebo prevažuje vplyv tých, ktorí pripravujú pôdu pre svoje nové kšefty ?
Prvých sto dní vlády so ženou na čele potvrdilo, že pre mužov vôbec nie je ľahké nájsť ženskú prasilu ako nositeľa prospechu pre obe pohlavia. Naopak. Zaiskrila temná (seba) ničivá ženská energia, smerujúca proti mužom, na škodu ostatných. Súťaživosť „kto z koho“, skrytý či medializovaný súboj, v ktorom si premiérka skrížila meč s koaličným partnerom, len potvrdzujú fakt, že hmota aj po voľbách dominuje nad duchom, že nielen ženy, ale aj duchovné hodnoty sú potlačené, v kúte. Že vnútorne ešte nebolo prekonané zajatie v materiálnom svete. Že aj na Slovensku vládne nevedomá honba za „matériou“ nad raciom.
A ukazuje sa, že tu máme podobne ako v minulosti vládu peňazí, vládu mužov, vládu záujmových skupín za nimi, a u mnohých občanov víziu kolesa zmeny, kedy ďalšia vláda s tímom „expertov“ bude analyzovať, ktoré zákazky boli prihodené „tým svojim“, ktoré zahraničným žralokom na úkor domácich podnikateľov, na zákazky, ktoré tento malý štát ani nepotreboval a nepotrebuje, a kto sa pritom „ nabalil“. A najlepší minister bude ten, kto objaví najviac pochybných kšeftov a dobre poorie pôdu. Pre svojich?
Čo s tým, keď ani táto vláda nevidí, že ľudia nepotrebujú zamorovať ovzdušie a obnažovať kauzy, zlodejčiny, ktoré končia tam, kam patria – v odpadkovom koši. (Pri terajšom stave morálky a justície.)Veď ako dokázať nedokázateľné?
Voľbami vznikol priestor nekradnúť, neprihrávať loptu svojmu mančaftu, svojim partajníkom. Je tu priestor postúpiť, opustiť provinciálne kolbište národnej ligy a vstúpiť na medzinárodnú arénu. Tam spoločne ukázať v čom sme najlepší, v čom sme prínosom pre EÚ, pre svet. Rátať sa nebudú čísla, ani dlhy vo svete, kde sú takmer od hlavy po päty všetci zadlžení a žijú desiatky rokov na dlh. A je pre nich aj novou slovenskou vládou odsúhlasený ochranný euro val. Ale to, čo spoločne vybudujeme, v čom sa vyšvihneme nad priemernú úroveň. A nepochybujem, že sebarealizovaní ľudia motivovaní seba rozvíjajúcim potrebami nepotrebujú parazitovať na úkor väčšiny občanov s malými platmi. Lebo dominancia ducha nad matériou nie je ani o výške honorára, ani prednostne o číslach, ale o dobre pripravenom a zrealizovanom projekte, ktorý prináša tvorcom, účastníkom, konzumentom viac než peniaze – spokojnosť, zmysluplnosť, duševné zdravie, nový elán a najmä viditeľný konštruktívny čin, pevnú stavbu, dlhodobé zveľadenie tohto štátu, tohto regiónu. Máme vládu, ktorá sa dokáže vcítiť do ľudí a dopraje im vidieť aj výsledok ich celoročnej práce pre ostatných a tešiť sa z pevnej stavby, ktorá ich prežije?
