V 3.miléniu nik nepochybuje, aká dôležitá je spolupráca medzi kultúrami pre prežitie. Dodala by som, nielen pre prežitie aj pre duševné zdravie a rozvoj človeka. T.č. stará tibetská spirituálna kultúra s inštanciou Dalajlámu, ktorý je súčasne duchovný aj svetský vodca Tibetu, a pôsobí pre svoj národ aj ako liečiteľ, ozdravujúci dušu a telo, pred našimi očami zaniká. Aj keď sa v posledných dňoch hovorí najmä v západnej Európe o neúspešnom projekte multikulturalizmu, nehrozí v skutočnosti bezbrehý globálny materializmus, život v ktorom sa budú síce líšiť národy na povrchu svojou kuchyňou, ľudovými krojmi, tancami a spevmi, či mantrami a modlitbami profesionálnych skupín, budú mať „svojich“ politikov, nie iba tých v europarlamente, ale v štýle života zameranom na konzum a uspokojovanie nedostatkových materiálnych potrieb, sociálne inžinierstvo, nebude medzi nimi rozdiel.
Prečo projekt multikulturalizmu zlyhal? Adaptovali sa a integrovali cudzinci, či občania bývalého Východného bloku v EÚ alebo podobne ako občania kmeňových štátov EÚ sa stále boja vzájomného súžitia a spolupráce? (Z tohto uhla pohľadu projekt novej Bratislavy a vízia integrácie Bratislavy do siete európskych veľkomiest Magdy Vašáryovej tne do živého). Má význam v atmosfére xenofóbie a možného rozpadu EÚ vizualizovať Bratislavu ako mesto na križovatke rôznych kultúr, s ambíciou oprášiť zašlú krásu a slávu? Pominiem pragmatický a finančný aspekt tejto vízie, lebo aj egyptské pyramídy vznikali z jednoduchých kameňov, od základov. A zrejme ani faraóni nevedeli, či sa dožijú dokončenia hrobky. A prebudiť ľudské zdroje a vnútornú silu presahuje rámcový finančný mechanizmus.
Podobne ako problém Tibeťanov nie je o financiách, ale tolerancii a ocenení duchovného rozmeru človeka, aj vízia Bratislavy je o spolupráci Slovákov s EÚ, ľudí rôznych národov, etník, kultúr, majoritnej spoločnosti s menšinami. A natíska sa otázka, ktorá je v pozadí, pôjde o spoločné budovanie megakasína, o spoluprácu „pro multi-kulti“ žralokov, o položených návnadách čo najviac kupovať, míňať ? Alebo o spolupráci v oblasti umenia a duševnej kultúry pre osobnostný rast? Inými slovami: potrebujú Bratislavčania a imigranti žijúci v hlavnom meste predovšetkým cesty, električky, aby sa čo najrýchlejšie dostali do práce z králikárni v Petržalke do centra, a s výplatou do obchodných domov? Alebo ozdraviť telo a myseľ, dostať krídla? Napr. odmietnuť bezbrehý materializmus a konzum a začať znovu otvárať debatné kaviarne, napr. petícia za pomoc Tibeťanom, poznávanie susedných národov, ich umenia a kultúry?
Ukazuje sa, že rovnako dôležité ako zosúladiť ekonomické, sociálne a politické „fidlátka“ s členskými krajinami EÚ, s eurozónou, je dôležité zosúladiť aj duševné faktory a začať sa cítiť v EÚ ako doma, vytvárať spoločné projekty.
Nie je to však iba o duševnom procese prestať sa občanov z okolitých štátov báť, či ustupovať a poslúchať, držať hubu a krok. Je to aj transpersonálny proces a schopnosť odkomunikovať, čo potrebujeme, čo si želáme, čím a ako môžeme prispieť k skvalitneniu nášho života.
V posledných rokoch sa objavilo niekoľko výskumov zameraných na rozdiely medzi jednotlivcami, aj krajinami. Ukázalo sa, že vedecké tímy krájali rovnaký koláč, len iným spôsobom. Avšak sťažnosti, že mladí ľudia strácajú rešpekt pre hodnoty staršej generácie, boli nájdené na egyptských papyrusoch z 2 000 r.p.K, i u Gréka Hesoida v 8.st. p.K. Podobne čínski študenti v rokoch 1966 - 76, ktorí prežili kultúrnu revolúciu, namiesto štúdia boli poslaní na vidiek ako robotníci. Podobne ako maoisti neúspešne spláchli starobylú tibetskú duchovnú kultúru. Aj dnes sledujeme stratu rešpektu voči staršej generácii aj preto, že neovláda IT, nové technológie. Napriek rôznym zmenám v okolitom svete, ukazuje sa, že národy a spoločenstvá majú pozoruhodnú kapacitu pre udržanie svojej identity, že kultúra je súčasťou jadra osobnosti, zatiaľ čo zmeny sa kĺžu po povrchu. Nejde o kultúrny gén, ale o pravidlá sociálnej hry, ktoré jej členovia odovzdávajú novo príchodiacim. A ukladajú sa hlboko v mysli.
Stará múdrosť hovorí: buď si neustále vedomý, že všetci sú si rovní, a jednaj so všetkými s rovnakou úctou. Buď ľuďom prospešný. Ak nie je človek prospešný druhým, nemá jeho život zmysel.
Prvou meranou dimenziou, ktorá súvisí s hlavnými otázkami ľudského spoločného života je „nerovnosť v spoločnosti“. Meranie stupňa nerovnosti podľa G. Hofstedeho (Kultúry a organizácie. Software ľudskej mysle. Praha. Filozofická fakulta UK 2006) . je index vzdialenosti moci. Emocionálna vzdialenosť oddeľujúca podriadených od ich nadriadených. Medzi vyše sto štátmi má Slovensko najvyššie skóre s Malajziou (104), Rakúsko (11), Česká r. (57), Rusko (93), Rumunsko (90), Srbsko (86), Venezuela (81), Arabské krajiny, Čína (80), Izrael (13), Škandinávske štáty (31), Veľká Británia, Nemecko, Kostarika (35), atď.
Inými slovami: Slováci sú poslušní a boja sa nesúhlasiť s nadriadenými. A títo sa javia ako autokratickí. Autoritatívni lídri prežívajú len tam, kde sú poslušní občania. Korene poslušnosti sa ukazujú v rodine. Rodičia pochádzajúci z robotníckej triedy vyžadujú od svojich detí viac poslušnosti, než v rodinách zo strednej triedy. Všetci ľudia si osvojujú svoj mentálny softvér okamžite po narodení od starších, medzi ktorými vyrastajú. Tak na Slovensku deti poslúchajú rodičov, mladší súrodenci starších, nezávislé správanie sa nepodporuje u detí. Softvér obsahuje výraznú závislosť, čo v budúcnosti zabezpečí starším podporu od deti v starobe.
Ako vyzerá adaptácia Slovákov, či ľudí z bývalého Východného bloku po vstupe do EÚ? Dokážeme využiť priestor pre vlastnú iniciatívu, nezávislé správanie, zviditeľnenie Slovenska a nové projekty? Alebo naši občania čakajú na pokyny od nadriadených, aby ich plnili? A mnohí sú znechutení a sklamaní, keď robia viac ako Rakušan, či Nemec, za almužnu? A namiesto seba presadenia sa vracajú s komplexom menejcennosti domov?
Avšak tento hlboký rys Slovákov nemusí byť chápaný ako bojazlivosť povedať si svoj názor, či pasivita vzdorovať (napr. voči invázii vojsk Varšavského paktu). Je viazaný na dávnu históriu tohto spoločenstva. Dá sa povedať, že s poslušnosťou v staroveku bol spojený princíp, že vodca, kráľ, panovník je osvietený, moderne povedané zo všetkých najinteligentnejší a najschopnejší. Je učiteľ, guru, vnútorný kanál prenosu poznania „zhora“. Aj keď sme všetci jedineční, predsa géniov v ľudstve je ako šafranu. Genialita bola a je pre mnohých dar Boží. A nie vždy je rozumné, efektívne, zmysluplné, aby každý z nás znovu „objavoval Ameriku“. V komunitách so silným zmyslom pre mentálno-spirituálny vývoj človeka, pre náboženské a filozofické otázky, s prevahou veriacich bola poslušnosť a dôvera, viera dobrým rysom. Pomáhala ľuďom kultivovať osobnosť a zveľaďovať životné prostredie v prospech seba i ostatných. Naopak, individualizmus a nezávislé správanie síce pomohli k expanzii niektorých kultúr a národov, k potlačeniu „poslušných“ národov, ale na úkor rozvíjania vyšších citov (empatia, súcitenie, neubližovanie a nenásilie) a integrácie osobnosti.
A tak si ako Bratislavčanka, žijúca mimo hlavného mesta, kladiem otázku: koho by mali Bratislavčania voliť, poslúchať? Kto z kandidátov najviac myslí na druhých? Je najlepší guru Magda, či Ftáčnik alebo Ján Budaj? Ako priekopníčka jogy by som azda nemala mať pochybnosti. A predsa. Veď praktizujúci jogíni na rozdiel od niektorých moderných západných jogistov dobre vedia, že etický fundament je prvým schodíkom 8-dielnej integrálnej (aštanga=8stupňová) jogy. A zaiste by ako levy bojovali proti hazardu, megakasínu, veď hlavné mesto je výkladnou skriňou štátu. Aj preto „zelenú“ u mňa má tá osoba, ktorá sa nebojí iba jogy, ale ani spolupráce so susedmi. Pre ktorú ešte platí múdrosť, že všetci sme si rovní. Veď tí lídri, ktorí postúpili na spoločenskom rebríčku, u nás, či vo svete nahor, a dokázali odolať pokušeniu „vlastniť“ a rozkrádať enormný štátny majetok, a iba ho dobre spravovať, boli na počiatku histórie ľudstva pravými vodcami na správnom mieste, osvietení panovníci. Voľba primátorky, či primátora Bratislavy, podobne ako „sloboda Tibetu“ zrejme nebude o moste, či trate, alebo himalájskej magistrále, je predovšetkým o hodnotách Slovákov, Tibeťanov, a ľudí žijúcich v 3.miléniu. O ceste nahor, či nadol. O schopnosti vzlietnuť.
