Tak ako nik iný iba Michelangelo mohol zrealizovať veľkolepú maľbu Sixtínskej kaplnky, tohto panovníka mazaného všetkými masťami tiež nemohol hockto vytesať. Škoda, že ho nestvárnili s povestnými tromi prútmi. Zrejme k múdrosti sa presekal až na smrteľnom lôžku.
Niet pochybnosti, že bratislavský hrad je symbolom Slovenska. Aj to je vcelku jasné, že osobnosť, ktorú na jeho nádvorí zviditeľníme, stáva sa identifikačným prvkom Slovákov. Trúfnem si povedať, že má vplyv na naše vízie a pôsobenie v tomto regióne.
Podobne ako sv. Cyril a sv. Metod sú ozdobou chrámu, vladári, ktorí bránili tento náš región a udržali ho, prispeli k zviditeľneniu Slovákov, patria na hrad. Či by sme neboli spokojnejší s kýmsi iným ako so Svätoplukom, je dnes už neaktuálna otázka. Lebo zo zabudnutia precitol Svätopluk.
Zrejme práve dnes, keď je naša spoločnosť spolarizovaná, keď Svätopluk rezonuje s Ficom, čo tiež hovorí svoje o jeho stratégii a taktike boja, je jeho odkaz o troch prútoch nadčasový. Dokážeme sa poučiť zo Svätoplukovej životnej skúsenosti a aspoň počas svetovej krízy zakopať vojnovú sekeru medzi sebou? Nevšímať si chyby a brať si príklad z predností?
