Ale vedomie sa dá rozširovať. Ako? Je viac možností, jednou je aj harmonizačné cvičenie napr. joga. Netreba stáť hodiny na jednej nohe, alebo na hlave. Sú to jednoduché cviky, ktoré poznáme z telocviku. Len nás nik neupozornil, že ich objavili pred tisíckami rokov starí Indovia a detailne opísali ich účinky na telo i myseľ. Tých objavených polôh je milióny a boli odpozorované od pohybu človeka od jeho narodenia až po smrť, pohybu zvierat, rastlín. Tak máme známu pozíciu sviečka, stoj na hlave, mostík, pluh, kobylka, kobra, strom, lev, tiger, žaba, korytnačka, orol, lastovička, atď. Na rozdiel od telocviku sa cvičí vedome, pomaly, s výdržou a vedomým dýchaním.
Jogové cvičenie sa nám podarilo dostať ako program Inovácia rehabilitácie jogou do kúpeľníctva už v roku 1985. Rehabilitačných pracovníkov a fyzioterapeutov školil v Piešťanoch priamo indický jogín, autor systému Joga v dennom živote, ktorého sme jednoducho volali Swamidži. Dnes by za ten projekt dostal vysoký honorár. Vtedy mal zdarma stravu a ubytovanie, preplatenú dopravu z Viedne do Piešťan a naspäť. Projektu predchádzal výskum zameraný na vplyv jogy u bechterevikov. Ukázalo sa, že je štatisticky významný a veľmi dobrý. Výskumný tím lekárok a psychologičky – cvičiteľky jogy sledoval 15 parametrov, okrem vplyvu na organizmus, je tu veľký harmonizujúci vplyv na psychiku. Ďalšie výskumy vo svete potvrdili, že joga dokáže ozdraviť myseľ aj telo človeka, najmä pri civilizačných ochoreniach zo stresu. A tak sa dodnes v kúpeľoch cvičí joga a na cvičenie prichádzajú klienti z rôznych kútov sveta.
Jedného dňa sa mi prihovoril klient z Prahy. Bol pred rokom na jogovom cvičení v kúpeľoch Tren. Teplice a po ňom mal mimoriadny zážitok. Ako kráčal cez park, zakúsil jednotu so stromami, kríkmi, lúkou posiatou kvetmi, s prírodou. Bol to mimoriadne intenzívny krásny zážitok, ktorý on, ako poctivý neúplatný vysokoškolský profesor matematiky a ateista, nielenže nikdy nezakúsil, ale si ho ani nevedel vysvetliť. V joge sa tomuto stavu súzvuku s vonkajším svetom, s prírodou hovorí aj samadhi. Pozor, existuje aj savikalpa samadhi, dočasné samadhi. Niekedy podobný stav človek zakúsi v prírode na peknej vyhliadke. Tento Pražák sa o svoj zážitok podelil aj s ostatnými cvičencami jogy. Vrátil sa, rád by si ho zopakoval. Podarí sa mu to? Tento krát už nešlo o zakúsenie, že aj stromy, obloha so slnkom, vtáctvom, lúka s kvetmi je v nás, ale počas prechádzky empaticky precítil stav mysle troch žien, jednej smutnej, druhej šťastnej matky s dieťaťom a tretej ľahostajnej k okoliu. Mnohí vegetariáni potvrdili aj môj zážitok, že si boli schopní po zmene stravovacích návykov viac uvedomiť prírodu. Napr. začali si všímať puky na vetvičkách, rosu na tráve, na listoch, neopakovateľné zafarbenie oblohy, krásu západu slnka, šum potoka, štebotanie vtákov. Bez tejto vnútornej premeny a rozšírenia vedomia človek nedokáže byť ochrancom života.
A tak pozerám v pohodlnej izbe pri písaní týchto riadkov z okna, sledujem jemný pohyb mrakov prežiarených slnečnými lúčmi. Uvedomujem si, že živnou pôdou duše je prirodzený život. Netreba sa vrátiť do jaskyne, stačí nájsť živý vzťah k súčasnosti, k tomu, čo vnímame ako vonkajší svet, prírodu. Prestať strkať hlavu do piesku a vyhýbať sa životnému procesu. Nebrojiť proti prírode, lebo tá sa pomstí. Stačí zachytiť hlas vnútra, poctivo pracovať. Ako hovorievali naši predkovia: myslieť vznešene, žiť skromne. Takto zabrániť seba deštrukcii v psychickej epidémii, kedy milióny ľudí môžu kedykoľvek podľahnúť bludným predstavám. Ak sa treba báť, tak viac než povodní, požiarov, prírodných katastrof, zla v sebe, strachu, chamtivosti a ignorancii. Psychično je veľmoc a človek je vystavený elementárnym silám svojej duše, ktoré mnohonásobne prevyšujú všetky svetovlády.
Nahliadnuť dovnútra a rozvíjať svoj potenciál, dozrieť a stať sa osobnosťou, pôsobí ozdravne na jedinca samého, aj na spoločnosť. Zaklínacie formulky a autosugescie, že sa človek, politika od základu zmení, nepomôže. Iba poctivá mravenčia práca. Potom sa prestaneme báť smrti, staroby, biedy, zlyhaniu, nepodľahneme depke, alebo „horúcej hlave“ v krízovej situácii. Cesty, ktoré vedú k sebauvedomeniu, sú rozdielne. Riadia sa však určitými zákonmi, majú míľniky. Stred života je okamžik najväčšieho rozvoja, človek je celou svojou vôľou činný. Avšak nastupuje fáza útlmu, zanietenie sa mení v povinnosti, zvyky. Vývoj ducha kráča ruka v ruke s rozšírením rozsahu vedomia a každý krok vpred je často veľmi bolestný a namáhavý. Aj preto sa človek bráni vzdať sa každej črepiny nevedomia.
Podľa jogínov, či Junga nezáleží na tom, koľko vedomosti si so sebou človek odnáša zo školy, ale či sa škole podarilo odpútať mladého človeka od závislosti na jeho rodine a prebudiť v ňom vedomie seba samého. Bez tohto sebauvedomenia nedokáže sám seba rozvíjať, ale zostane stále závislým a bude napodobňovať s pocitom neuznania a potlačenia. Je lepšie, ak mladí ľudia nevysedávajú v krčmách, ale sú zapojení do práce, sebestační.
Vláda, ktorá zabráni, aby mladí zdraví ľudia neskončili na úrade práce ako nezamestnaní, urobí veľký kus dobrej práce. Nezamestnaní absolventi prírodných vied, ekológie, nájdu v prírode veľa práce po celý rok. Napr. od jari po neskorú jeseň ošetriť lesné chodníčky pre turistov, premaľovať značky. A takto zároveň načerpať nové sily, ozdraviť skleslú myseľ a pustiť sa do písania ekologických projektov financovaných z eurofondov.
