Sieť „zelených sŕdc“ . Alebo „komu zvonia do hrobu? Tebe!“

Chrániť prírodu či ju ničiť? Dnes sa rozhoduje o tom, ako bude vyzerať Slovensko o pár rokov, azda desaťročí. Budeme sociálne, ekonomicky likvidovaní prírodnými katastrofami? Alebo sa dokážeme zmobilizovať a prestať viesť vojnu s prírodou? Odpoveď je vcelku jasná: kto ide proti prírode, škodí sám sebe. Stará múdrosť. Aj preto indickí myslitelia, znalci života a smrti, vtisli do podvedomia ľudí dlhodobú víziu „buďte ochrancovia prírody, nie ničitelia života, živých tvorov! V tejto prastarej mantre je uložené poznanie aj pre dnešné generácie „komu zvonia do hrobu? Tebe.“ Aj preto ľudia v tejto druhej najľudnatejšej krajine sveta žijú dodnes vegetariánskym spôsobom. A považujú zvieratá za mladších súrodencov, ktorých treba spolu s prírodou chrániť. Krajinu majú popretkávanú ašramami, eko farmami, kde je každý vítaný, aby pracoval na sebe, telesne a duševne sa ozdravil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Na druhej strane pologule tu máme západnú civilizáciu, ktorá ignorovala túto múdrosť a chcela byť pánom prírody. Podobne ako my považujeme ľudožrútov za barbarov, aj nás mnohí považujú za požieračov zvierat. V čase vlády indického kráľa Ašóku, ktorý dokonca zriadil stovky kliník aj pre zvieratá, niekoľko sto kilometrov západne rímske vojská nemilosrdne pribíjali rebelov na kríž, či sťali im hlavy. A z veľkej časti sa to nezmenilo dodnes. Len sa zmenil spôsob popravy a boja. Meče a sekery nahradili sofistikované tomahavky a rakety, ktoré prevŕtajú zem až do jej útrob, zanechajúc krátery ako po výbuchu sopky, zemetrasení, zmrzačené ľudské telá, detské mŕtvoly.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Milióny kureniec denne sú zabíjané pre potravu západných pasažierov lietadiel. A pritom svetoznáma indická kuchyňa ukazuje, že sa dá dosýta a chutne najesť aj bez mäsa.

Nik nechce nikoho nútiť stať sa vegetariánom. Stačí znížiť konzumáciu mäsa a počet živých tvorov kŕmených pre cestu na bitúnok a prestať si nahovárať, že naše zdravie je v rukách lekárov, farmaceutov. Aj o tom je aktívny prístup ku zdraviu! Nielen obuť si sem-tam kopačky, alebo tenisky a zabehať si.

Vegetariánkou som takmer 30 rokov. Vtedy to bolo omnoho ťažšie ako dnes. A poznám tisícky známych, ktorí prestali jesť zvieratá, a sto tisícky známych, ktorí obmedzili mäso. Sú spokojní a stali sa stúpencami aktívneho zdravia. Minule šla priateľka Ema, ktorá sa taktiež po stretnutí so mnou stala vegetariánkou, na preventívnu prehliadku do trnavskej nemocnice. Keď si šla po výsledok, primár sa pýtal, ktorá je to pani Ema B., že si ju chce osobne pozrieť, lebo v dôchodkovom veku má zdravotný stav ako mladé dievča. V tomto veku aj ukončila druhú vysokú školu – právo. Aby mohla radiť a pomáhať ľuďom v núdzi v dnešnej prebyrokratizovanej dobe, kedy sa zákony novelizujú, dopĺňajú a ich neznalosť nikoho neospravedlňuje.

SkryťVypnúť reklamu

Zdravá strava je alarmujúca najmä v časoch, kedy prevažujú nezdravé stravovacie návyky, budujú po vzoru zo Západu fastfoody, Mc Donald, kedy ľudia sedia v kancelárii a nemajú šancu spáliť zvýšený príjem kalórií.

Systémové riešenie problémov je holistické. Symbolicky povedané: jednou ranou zabijeme viac múch! Napr. budovaním sietí „zelených sŕdc“ s pestovaním zdravého životného štýlu činmi, nie iba na papieri, teoreticky. Chce to využiť školy v prírode, chalupy, chaty, pozemky zarastené bodliakmi. Podobne ako kuchárky v kúpeľoch Trenčianske Teplice svojho času absolvovali v moravskom „ašrame“ v Střílkach kurz prípravy vegetariánskej stravy a pochvaľovali si to, je potrebné naučiť sa chutne pripravovať zdravú výživu. Postupne sa zbavovať predsudkov, že vegetariáni sú sektou. Chce to sieťovať existujúce ekofarmy, rozšíriť distribúciu domácich a zdravých produktov. Postupne obnoviť a rozšíriť, inovovať vyučovanie v školách prírody, rozširovať sieť „zdravých škôl“, ozdraviť stravovacie návyky, všade, nielen na školách, aj v kúpeľoch, nemocniciach, v podnikových jedálňach, v bufetoch na zimných štadiónoch, športoviskách, na železničných a autobusových staniciach. Takto sa vytvára priestor pre nezamestnaných, ktorí budú užitoční ako asistenti a pomocníčky aj v kuchyni zdravej výživy. Veď jesť treba denne, aj škrabať zemiaky, zeleninu, a všetky prípravné práce s tým spojené. A tiež by sa dalo spojiť prípravu jedál, s pestovaním a distribúciou biopotravín. A zapojiť do pilotných projektov aj čerstvých absolventov škôl – nezamestnaných, ktorí môžu popri práci v kuchyni aj monitorovať a štatisticky spracovať výsledky a registrovať zdravotné účinky. Získajú zdravé návyky, naučia sa variť, najedia sa a nájdu si nových priateľov, nové šance.

SkryťVypnúť reklamu

Je to o dobrej vôli ozdraviť našu spoločnosť a začať po krokoch. A v takýchto bývalých školách v prírode, nevyužitých objektoch vytvoriť bunky pre aktivistov, pre tých, ktorí budú odstraňovať škody po záplavách a preventívne čistiť korytá riek, potokov. Veď aj oni potrebujú jesť a oddychovať, spať.

Po takejto ozdravnej kúre sa mnohým nezamestnaným zablysne na lepšie časy a nájdu spôsob profesijného rastu. Veď aj láska ide cez žalúdok. A integrovanie prisťahovalcov, ktorí prešli lekárskou kontrolou, obohatenie jedálnička o inú kuchyňu by sa zaiste stretlo s úspechom.

Alebo si myslíme, že pomôže najmä „finančná injekcia“, využitie Sociálneho európskeho fondu, prinútiť i nasilu nezamestnaných zobrať do rúk lopatu a čistiť potok? Alebo budeme úfať, že azda kríza pominie, a budú voľné pracovné miesta, že sa po dlhodobej nezamestnanosti nestratia pracovné návyky a zručnosti, že nezmizne chuť k práci? Že dlhodobo nezamestnaní „zdraví“ ľudia nakoniec nepodľahnú depresii, alkoholu, nahlodaniu zdravého sebavedomia?

SkryťVypnúť reklamu

Priestor pre spojenie teórie s praxou by takto vznikol aj pre študentov stredných a vysokých škôl. Mohli by vypomáhať expertom ako budúci odborníci, a takto postupne získať praktické zručnosti, skúsenosti. Spätne by pomohli obohatiť iných o teoretické novinky. Spoločne pripravovať nové projekty.

Možno je to len pesnička budúcnosti, a my premrháme toto leto, jeseň obyčajným bojom o koryto ministra životného prostredia medzi politickými nominantmi, neodborníkmi. Ak by totiž niekto z nich bol v obraze, tak by vedel, že timing, využiť čas, a začať v pravý čas, je o úspešnom riešení, že sa stráca celý rok a pálčivá práca v teréne nahrádza riešením pseudo problémov z hľadiska záujmu a potrieb spoločnosti. Hlavne o tom je politická kultúra a kvalita života, či trpí spoločnosť kvôli politickému mocenskému boju. Aj o tom je nový štýl riadenia, že tímová práca odborníkov, ktorí aj keď ich zobudíme o polnoci, vedia, čo treba robiť po prvé, po druhé, po tretie, .... vytláča partokraciu, karierizmus a premrštené sebavedomie nekompetentných jedincov, na seba a vlastnú stranu zameraných politikov - egoistov.

Anka Galovičová

Anka Galovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  53
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám vnuka Peťka, ktorý vie zotrvať v prirodzenom stave mysli, zatiaľ čo ja som sa to musela učiť aj u Dalajlámu Tibetu pod jeho vedením. Rada cestujem za sebapoznávaním najmä na pútne miesta. V knižnici palmových listov v Indii som našla napísaný svoj osud zhodný s mojou profesiou psychologičky pomáhať ľuďom nezakrpatieť, odovzdávať svoje skúsenosti a poznatky. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,072 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu