Dnes sa ocitáme dosť jasne na križovatke materializmu a konzumu - a následne diktatúry bohatých a kolektívneho zlyhania, kedy všetci poctiví občania majú zaplatiť za nekompetentnosť, neschopnosť a chyby niekoľkých dominantných jedincov, sebastredných manipulátorov riadiacich EÚ. Pozor! Bez následnej výmeny tejto vládnej garnitúry a ich politických a finančných, štátnych poskokov. Dnes tým ohrozeným druhom v Európe sú poctivo pracujúci a zodpovední politici! Nie bohatí ani nezodpovední ľudia, dlžníci. Prečo?
Lebo to tu riadia bohatí ľudia, orientovaní na zisky, uspokojovanie materiálnych potrieb na úkor vyšších seba rozvíjajúcich potrieb. Sami stagnujú a nemajú záujem ani know-how vytvoriť podmienky v spoločnosti pre etický, citový, intelektuálny rozvoj občanov. Na ich rebríčku hodnôt je v popredí komfortný život a luxus ruka v ruke s vysokým spoločenským postavením a uznaním. Tvoria elitu a rozhodujú o podstatných veciach. Dnes aj o tom, či s nimi spojené banky doplatia na zlý kšeft s Gréckom. Alebo zavelia, aby sa to všelijako bankovou terminológiou zakamuflovalo a nakoniec grécke i ďalšie dlhy (PIIGS) bankám zaplatia nevinní občania aj v chudobných štátoch EÚ.
Keďže tu nejde iba o jeden krachujúci štát, ale viac štátov v dlhovej pasci, vynára sa následne omnoho väčší problém EÚ - jej charakter a smerovanie. Ak tu začínajú dominovať pokrivení ľudia, a profitujú podporovaním morálneho hazardu už v samotných novo-vybudovaných základoch, je budúcnosť EÚ dosť jasná a ľahko predvídateľná napr. pod ochrannými krídlami Čínskeho draka s autokratickým štátnym režimom, či v ďalšom vojnovom ťažení.
Druhou je pravá cesta, t.j. porozumenie tejto situácii a jej kauzálne riešenie, znovu posilniť morálny fundament. Ak chceme znovu získať dobré podmienky na sebakultiváciu, musíme odhrnúť závoj celej tejto maškarády. Pochopiť že ona je našim skutočným nepriateľom, nie dlžníci a zahájiť metodické ťaženie, ktorým by sme ju odstránili. Chce to odstrániť zlosť voči Grékom, a rozvinúť empatiu, znášanlivosť, múdrosť. Ináč kŕmime tohto skutočného nepriateľa novou potravou. Nedovoľme si nečinne sa pozerať a nechať sa frustrovať, lebo vieme, že nás to pripravuje o pokoj a rovnováhu. Chce to ísť tisícročnou cestou Tibeťanov, aby sa vytvorili podmienky pre prebudenie jednotlivcov, kedy konzumný život nebol pre nikoho príťažlivý za tú cenu, ktorú treba platiť. Kedy v každej rodine bol jeden mních, či mníška, ktorí dosiahli stav pokoja a nadhľadu, a pomohli ostatným využiť negatívne okolnosti a krízy, otrasy ako pomôcky na ceste sebavývoja. A vytvorili pôdu pre vznik nenásilnej spoločnosti s prekvitajúcim altruizmom.
Európski siláci po dvoch svetových vojnách, s miliónmi mŕtvych a vyvraždených Európanov, si zaslúžia pochvalu za blesku rýchle vybudovanie novej prosperujúcej Európy a Nemecka, Francúzska, atď. Ale dnešní európski lídri by sa mali do hĺbky pohrúžiť a nehazardovať s týmto výdobytkom otcov- zakladateľov. Ani s pracovitosťou, usilovnosťou a zodpovednosťou občanov na hranici hmotnej núdze.
Tí „hore", hnaní túžbou po moci a po pozlátku, orientáciou na materiálne potreby a konzumný štýl života kuchtia na tretiu svetovú vojnu. Lebo zásobujúc európsky trh, sú zároveň aj ústretovou bankou pre konzum nabudených Európanov, i Grékov. Veď za požičané peniaze a bankové úvery sa dá toho nakúpiť viac ako iba z platu! Tak prečo nežiť komfortne na dlh!
Ak sa európski lídri, nemeckí, francúzski bankári, atď. nezbavia svojej závislosti na peniazoch, nespamätajú a nezačnú pracovať aj na svojom duchu, ak im nedôjde, že po svetových vojnách sa mali rovnako usilovne modliť ruženec, aby rozpoznali hlbšiu podstatu situácie, a prestali vnímať v nepriateľovi osobu. Ináč roztočia ešte viac špirálu zadlženosti, budú naďalej zaplavovať EÚ svojimi výrobkami a reklamami, manipulovať a vymývať mozgy kupujúcim, požičiavať pre tučné zisky. Potom bez morálneho vzkriesenia predovšetkým nemeckých bankárov a EU politických lídrov, nás znovu tento národ a jeho posluhovači ťahajú na existenciálne dno. Nedá sa očakávať, že samotní bankári si začnú sypať popol na hlavu a pochopia, že prišli o požičané peniaze.
Ak však budú znovu vystrkovať rožky a zastrašovať Európanov pred ešte väčším krachom, a urvú si z Grécka, čo ešte nevlastnia, ak si už vzali ich skalp a dušu, a my naďalej s nimi budeme hrať túto špinavú hru, a tváriť sa, že na vine sú iba dlžníci, budeme sa im zbierať na dlžné sumy a umelo ich udržovať prachatých, pri moci, a seba závislých na autách, zmyslových žiadostiach, na veciach, drogách, alkohole, potom si nezaslúžime v Európe demokraciu, pokoj a mier.
Kto vyhrá v globálnom smerovaní: nenásilný Tibet či expanzívna Čína ?