Nedávno som robila interview s geše Lakhdorom, riaditeľom Tibetskej knižnice, výskumu a archívu. Navštívil Slovensko s Jeho Svätosťou Dalajlámom a 16 rokov bol v jeho blízkosti ako tlmočník i náboženský atašé. Vybavujem si jeho slová z nášho dokumentárneho filmu Cesta duševného rozvoja : „ či si to uvedomujeme alebo nie, sme spojení jeden s druhým modernými technologickými vymoženosťami. Preto si môžu ľudia povedať, že budem raňajkovať v Európe, obedovať v Ázii a večerať kdesi inde. To je dnes realita! Ak si uvedomíme našu prirodzenosť, sme v jadre všetci rovnakí - vyhýbame sa utrpeniu, chceme byť šťastní. A pre túto našu tendenciu získať šťastie sa venujú mnohí z nás náboženstvu, rôznym koníčkom, profesiám. Aj nám ide o to ľuďom pomôcť byť spokojnými."
Emočne a duševne sme si podobní, len máme iný zjav a hovoríme inými jazykmi. V realite sme už pri sebe, spojení, premiešaní. Musíme sa naučiť to akceptovať a učiť sa žiť harmonicky spolu, tolerovať odlišné kultúry a tradície a vymieňať si dobré praktiky - to je podstatné. Preto je dnes nezmyselné zdôrazňovať odlišnosti, držať si od druhých kultúr odstup, nedôverovať si a útočiť.
Koľko Nórov dnes pracuje vo svete? A koľko Európanov? Ako sa živili v minulosti Vikingovia? Nemôže aj vyspelá Európa dokázať to, čo robia Indovia dnes, že prichýlili Tibeťanov, dali im územie, pomáhajú exilovej vláde v Dharamsale, v indickom štáte a stotisícom tibetských utečencov prežiť v exile dôstojne? A žiaden Ind neatakajuje týchto cudzincov, naopak, vymieňajú si dobré praktiky už desiatky rokov spoločného súžitia.
Európania sa majú ešte veľa čo učiť od Indov a Tibeťanov, že nestačí iba telesná hygiena, že duševná hygiena je rovnako dôležitá. Že zmyslom nášho života je byť ochrancom života, nie ničiteľom.
Tak ako dvojkoľajnosť vo výchove v rodinách spôsobuje tragické chyby vo výchove najbližších, aj spochybnenie účinnosti a zmyslu projektu multikulturalizmu a potrebu tejto idey v multikultúrnej Európe ústami významných európskych lídrov len „nahrali na smeč" Nórovi - ničiteľovi života a jeho sympatizantom.
Rovnako nekompromisná a potrebná je aj voľba filozofie života pred voľbou smrti. Radšej osamelej finančne nezabezpečenej matke pomôcť s výchovou dieťaťa, než umožniť slobodnú voľbu kohokoľvek: život či smrť?
Už druhou vecou je, že existuje % psychopatov, asociálov, ktorí ničia životy. Tých treba držať pod zámkom. Iní sú citovo frustrovaní, zchaotizovaní, nespokojní s riešením problémov politikov, či europoslancov. Dnes v demokratickej spoločnosti, najmä v takej krajine ako je Nórsko, so silným sociálnym programom a znášanlivosťou, majú ľudia prístup k silným zbraniam, nielen k bombám, či k nákladným vozom. A veľa priestoru presadiť svoje choré život ničiace myšlienky. Akoby sme dieťaťu nechali horiace zápalky, nech sa hrá a podpáli byt.
Aj tu si spomínam na rozhovor s tibetským geše Lakhdorom, keď mi na otázku „ Čo je pre výchovu vašich detí najdôležitejšie?" odpovedal : Byť dobrým človekom. Je síce tiež dôležité vedieť iné veci, matematiku, iné vedy, ale ak jedinec nie je dobrým človekom, dokáže zneužiť vedu a technológie, na zlé veci, šíriť zlo i zničiť civilizáciu, prírodu. Preto kladieme dôraz na to, byť dobrým človekom.
Pre mňa obe európske udalosti tohto týždňa úzko súvisia. Na jednej strane sme prevzali všetci z EÚ finančnú zodpovednosť za krachujúce Grécko azda pre náš finančný prospech (o čom pochybujem) a pumpovaním ďalších obrovských peňazí do jeho žíl očakávame zázrak - zmŕtvychvstanie dobrého pracovitého usilovného človeka - vďačného Gréka. A následne (finančné) ozdravenie celej Európy. Zrejme nórska tragédia upozorňuje, že sa radšej bilióny eur mali venovať duševnej hygiene európskej mládeži i ostatných. Potom azda by sa dvihla pozitívna finančná vlna a grécka vďačnosť vyjadrená „stachanovskou" prácou a plnením dohodnutého plánu nad 100%. Ináč budeme všetci upadať a mrhať peniazmi na ničiteľov života, megazlodejov, podvodníkov, mafiánov, tvoriac takto barikády pre duševné napredovanie euroobčanov.
