Najčastejšie pojmy v súčasnej politike sú kríza morálky, tunelári, korupčné škandály, klientelizmus, nespravodlivé prerozdeľovanie štátnych peňazí, finančné žraloky, biele kone, biele limečky, mafia a jej chápadlá v parlamente, vo vláde, globálna a finančná kríza, podvody vo financovaní politických strán, atď. Ako je to u nás? Nedá sa konštatovať, že nás tento svetový trend minul. Čo z toho logicky vyplýva?
Azda to, že vstúpiť do politiky a očakávať divadelnú romantiku a love-storry „Sľúbili sme si lásku“ , vzájomnú dôveru, pravdovravnosť, nezávislosť od finančných skupín, nádej, nezištnú spoluprácu a súcitenie so slabými, biednymi, znevýhodnenými...je síce srdcu blízke a krásne, ale lživé a neskutočné, a zotrvať v tejto roli a melodráme a ďalej hrať grand teatro, je už na hrane hystérie. Alebo chceme nové dejstvo „Kto zradil veľkú lásku a pravdu?“ . Či scénu „ radšej smrť než zrada lásky“? Alebo dejstvo „komu strčiť čierneho Petra do ruky“, ako hrobára love-storry?
Zanechajme divadlo a vráťme sa do reality. Naša demokracia je na úrovni novorodenca či v optimistickom pohľade ako batoľa. Prehúpava sa z nohy na nohu, padá a znovu vstáva, a pozorovatelia tŕpneme, kedy padne na hlavu. Áno, aj u nás ako vo svete je morálny relativizmus, najmä u politikov a političiek a sme jeho svedkami 21 rokov. Áno, aj u nás sa politici a političky sobášia z rozumu, podávajú si ruku denne s „predĺženými rukami“. Schvaľujú zákony, ktoré vo vzdialenom horizonte sledujú predovšetkým záujmy bohatých na tomto svetadiely, včítane bankárov, či alfa samcov. Aj preto, že na projekty treba veľa peňazí a treba dobre investovať a predať štátne dlhopisy. To je v stručnosti realita. Dala by sa spresniť a domaľovať, skonkretizovať, pomenovať.
Po polroku a mnohých signáloch, ktoré sa zamietli pod koberec a pokračovalo sa v hre „na čistých a čistejších“ sa niektorí-é zobúdzajú do reality a vidia, že síce nevznikla koalícia smer-sdku-ds, ani smer-kdh, alebo iná varianta, ale je tu nevera po slovensky. Schovaná, zahmlená. A tak tu máme ako v telenovele: oklamanú ženu, ktorá zistila, že ju partner-i zradil. A dej na pokračovanie, ako sa zachová.
Odíde od partnera-ov, nech si teda do domu donesie inú-iného partnera, ktorý ju nahradí a dopraje mu kresťansky a pred Vianocami všetko najlepšie v novom partnerstve (výmena premiérky)? Veď taký je život nielen u nás. A bude hľadať svoj ideál s túžbou dotknúť sa slnka mimo politiky?
Uprednostní rozvod (predčasné voľby) a prinúti partnera zviditeľniť svoju „bokovku“? Dokope ho k novému sobášu?
Rozhodne sa v utajení pokračovať v trojuholníku? A navonok sa tváriť, že sme sa udobrili a pokračujeme v šťastnom partnerstve bez nevery? Kým to celkom nepraskne?
Alebo začneme namiesto telenovely písať rozprávku O 4 - 6 čistých a statočných a nechcených individuálnych zlyhaní a o Zlom vlkovi (Ficovi? Mečiarovi? Slotovi?).
Vráťme sa však k voľbe Trnku či iného GP a komunálnym voľbám. Iné je, čo chce dáma v kresle a páni v kreslách. A iné, čo chcú voliči a to batoľa. Aby sme žili v realite, napredovali pri riešení problémov a prestali hrať scénky a písať nové dejstvá. A odkaz oboch volieb je dosť jasný a červený! Ľudia síce chcú spravodlivosť a potrestanie hriešnikov v anketách, ale pri volebných urnách uprednostňujú politickú stabilitu a spoluprácu ľavice s pravicou. Veľa kandidátov a kandidátok na primátorov-ky neprešli kvôli rozhádanej a pokryteckej, dvojtvárnej vládnej koalícii, a ľudia sa báli, že toto „dno“ sa premietne aj na mestskej úrovni.
Už iný problém je, či hlasovať v jednom šíku na povel, alebo podľa vlastného svedomia. Záleží, či politikom ide o „jednofarebné (stranícke)“ riešenie problémov, alebo o posilnenie svedomia. Nedá sa potlačovať svedomie a nariekať, že chýba zodpovednosť, je morálny relativizmus. Lebo nie ľudia sú tvorcami psychickej výbavy homo sapiens. To je otázka celoživotného vzdelávania a výberu ľudí na riadiace funkcie, ktoré sú „nad dualitou“, aj pravica-ľavica a dokážu využívať ľudské zdroje pre dobro občanov.
