Potom je tu etický problém, pravdovravnosť. Koľko Hayekových spoločností je na Slovensku? A koľko Chrenov či Švejnov ? Koľko zmlúv so štátom uzaviera táto spoločnosť ročne? 10 či dvadsať denne, že sa jedna zmluva nedopatrením podpísala? Dá sa uveriť, že ľavá ruka nevedela, čo robí pravá ruka? Najmä v čase, kedy existujú mobily, internet? Kedy sa celé roky píše a referuje v správach o konflikte záujmov, o tom, že politici vo funkcii nemajú odklepávať sami sebe štátne zákazky? Keď to vie aj obyčajný čitateľ, televízny divák, že je to protizákonné? A koľkí ľudia prišli o prácu, lebo nevedomky pochybili a nik sa s nimi nepáral? Aj keby sme uverili neuveriteľné, že zamrzla komunikácia a všetci včítane ministra si neuvedomili pri podpise zmluvy, že sa jedná o hayekovcov, t.č. štátnych tajomníkov, a nezabubnovali vopred na poplach, dá sa u štátnych tajomníkov tolerovať to, že išlo o nevedomky urobenú chybu, a jej následnú nápravu ? Potom majme rovnaký meter aj na iné prípady, zrejme mnohí z nich, už bez práce, potrestaní, sa bránili starým „nič som nevedel, nič sa ku mne nedostalo, nič som nepočul, nikto ma neinformoval, atď.“ a rehabilitujme ich. Vráťme im prácu, funkcie, refundujme finančné straty spôsobené vykopnutím z práce. Vráťme im stratený imidž, ospravedlňme sa im.
Nebudem rozvíjať scenár, či azda „žabu“ , že posledná relatívne nízka štátna zákazka bola stratégiou, ako sa vyvliecť z minulých malérov. Potom stačí argumentovať, veď sme iba pochybili a chybu napravili, štát sme neobrali ani o cent. Bola by to dobrá taktika.... A hor sa chytať zlodejov v minulej vláde! A sofistikovane pripravovať nové výživnejšie zmluvy.
Alebo sa jedná o „žabu“, umelo vytvorený konflikt záujmov, ktorú prehltla naša premiérka a zvratkami špiní vlastnú koalíciu, a následne je to mediálny hon na SaS-ku, a tie minulé kauzy hayekovcov boli v norme, podľa pravidiel, ktoré za vlády trojlístka frčali, aj s finančnými odmenami podľa týchto pravidiel?
Potom je čierny Peter posunutý Ivete Radičovej, ostatní včítane SaSky čistý ako ľalie, a na obzore jediné riešenie. Aké? Uvidíme, komu zostane čierny Peter. Azda Ficovi? A jeho bývalým štátnym tajomníkom? Či ministrom, posunutý do minulosti? A následne sa táto kauza bude vyťahovať pri každej prestrelke v parlamente, pred každými voľbami, na zozname spolu s každými ďalšími novými kauzami, až kým sa nezasmradí celkom nová nádej voličov, a nerozhodnú o zmene vlády.
Nič nové pod slnkom. Aj za bývalých vlád sa posúval čierny Peter na premiéra, potom do minulosti. A tento politický boj, vonkajší aj vnútorný, nás občanov stojí nevyčísliteľnú finančnú sumu, lebo je chronický, nevyliečiteľný a seba deštrukciou aj na národnej a medzinárodnej úrovni. V spoločnosti vytvára a udržuje podhubie, ktoré vedie k morálnemu relativizmu, k voľbe menšieho zla. Kým sa nenakumuluje vo veľké zlo. A mimochodom, živí korupciu v Afrike, rozkrádanie milodarov pre odstraňovanie biedy. Veď keď zo „štátneho krv netečie“ doma na Západe, prečo by politici nenasledovali tieto príklady aj v Afrike?
Ak sa ozaj nedá žiť bez „žaby“, potom urobme krok vpred a zaútočme proti „žabám“, všeobecne, nie osobne. Potom sú tie „žaby“ na vine, že sa tuneluje, šíri klientelizmus, korupcia, partokracia, prestaňte sa osočovať, hádať vo vnútri koalície, aj vonku, s opozíciou, či na medzinárodnom ringu s bankami, PIGS, veď niet rozdiel medzi vládami, a nechajte ľudí v pokoji pracovať. A postupne si znižujte platy a znižujte počty a pripravte podmienky pre transformáciu spoločnosti, ktorá sa dokáže lepšie riadiť sama bez politického boja. Aby v parlamente a vo vláde sedeli experti a múdri skromní ľudia, ktorí si ctia vnútorné poklady, sú osobnostne integrovaní a vybavení slúžiť občanom. Takí, ktorí nepotrebujú byť hnaní životom nižšími nedostatkovými potrebami, a parazitovať na tých „dolu“. Pre ktorých je vyššou hodnotou pokojné súžitie, vzájomný rešpekt a úcta voči ľuďom s inými názormi. Nie je o tom vyššia politická kultúra? Dôstojný život?
A tak tu máme „žabu Hayekovci“, paradox, a jej ozdravný efekt na našu spoločnosť, že je biele s čiernym tak bytostne previazané, že nakoniec je biele „čierne“, a čierne „biele. A nechýba ani šedá. Že bývalá vláda, v ktorej vyhrávali aj „slušné“ firmy, nebola zrejme až taká zlá. Že vlastne po voľbách sa menia len niektoré figúry, ale karavána plná tovaru, produktov poctivej práce ľudí, ide ďalej. A dokonca sa nemení často ani smer, ani tisícročiami vyšliapaná cesta k ľuďom, ktorí majú čo na výmenu ponúknuť, produkty svojej poctivej práce.
Mení sa len pohľad a spoločenská rola týchto akože pohoničov (politikov). Tí, ktorí vybudovali prvé obce, mestá, štáty a prišli s víziami, s nápadom sformovať obchodné a vzdelanostné centrá, začali s výmenou tovaru, s budovaním kultúrnych stánkov, škôl, správou spoločného majetku, boli príkladom schopných ľudí, prototypom inteligencie. Neskôr sa z ich know-how stal produkt a bol inými, ktorí si ho prisvojili, predávaný. Neskôr si politici, ich mecenáši, pomocníci, štátni úradníci, manažéri ukrajovali väčšie kúsky zo spoločne spravovaného koláča. A dnes tu máme parazitov, ktorí často ani neodvedú duševnú prácu a inkasujú veľké honoráre „za nič“, bez toho, aby sa získala spätná väzba, sledovali krátkodobo aj dlhodobo účinky zrealizovaného projektu.
A tak tu máme Hayekovu spoločnosť, ktorá „vodu káže a víno pije“. Máme tu štátnych tajomníkov, mágov, pre ktorých v tom lepšom prípade by nemalo platiť, že aj mnohé chyby nevedomky urobené a následne opravené, bývajú u bežných ľudí trestané a nasledujú ich po celý život ako ich tieň. Máme tu premiérku, ktorá je v tom lepšom prípade hovorkyňou vlády ( a nie duševne labilnou egocentrickou ženou so „žabami“). Budeme tu mať vládu, ktorá posúva čierneho Petra iným, najlepšie do minulosti? A občanov, ktorí ako vojaci pred odchodom, budú odpočítavať dni, kedy to už skončí?
