Rozísť sa s niekým, teraz už naozaj, nemusí to byť len milenec. Spriaznená duša, sme ako deti, neuvedomujeme si to, robíme chyby. Milión začiatkov, milión prvý je zbytočný. Aj rozchod je začiatok, trochu smutný, ťažký, melancholický a smeruje netušíme kde. Citáty zo Svätého písma, posielala som ti ich, keď ti bolo ťažko, všetky sa dajú používať a nikdy sa nezoderú. Odkazy, nálepky, pohľadnice, smsky, vety v spomienkach, je to o nás, nikto nám nerozumie. Sme divní, ale pripadá nám to zábavné, moje morbídne nápady, tvoje hundranie. Sklamania, nové šance, bozky na čelo, smietky vo vlasoch, lasagne, odpustenia, dvihnuté obočie, bez slov, dáždniky, učenie, súkromie, tanec, omše, šály, knihy... Ale to už nemá byť.
Neplačem. Láska je trpezlivá. Inštinkty neklamú, nie sú zlé, zvieranie v žalúdku. Nikdy by som si niečo také nevybrala. Ublížiť si navzájom. Nie je to len z mojej strany, vieme to obaja. Rozdielne prístupy, záver však rovnaký (smernice, nie nariadenia). Rozumieš mi len ty, aj ja tebe. Nechceme si to asi priznať. To nemám rada, ale musí to byť. Zatmenie srdca, odplavujeme kamienky, každý svojím smerom na to isté miesto. Smer : od seba k sebe. Keď sa spoja, ruky sa nám prepletú, ale pohľady budú opačné. Nezostaneme sami, máme tých najbližších rovnakých, spoločných. Tváriť sa, že ten čas nebol, je to tvoja špecialita, učím sa to od teba, mám na to talent. Nemalo to takto dopadnúť, ale tých záporov je priveľa.
Nie je to koniec lásky. Ten bol už dávno, alebo ešte vôbec neprišiel.
Aj ty, aj ja (?)
