Príbehy zo ZUŠ-ky #1

Písmo: A- | A+

Dištančné vzdelávanie v ZUŠ-kách? Kedysi nemysliteľné, dnes „krutá“ realita. Učitelia, žiaci i rodičia spojili svoje sily a dokazujú, že i tak sa to dá. No i ZUŠ-ky potrebujú víziu svojho otvárania jasnejšiu, než je tomu dnes.

Odkedy prepukla pandémia COVID 19, bolo prijatých množstvo pokynov, nariadení a usmernení pre školy. V tom čase som funkciu riaditeľky základnej umeleckej školy vykonávala 9 mesiacov a bola to neľahká úloha zabezpečiť chod školy. Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla písať tento blog, je otvoriť témy týkajúce sa najmä umeleckého školstva, keďže som hľadala márne. Naša malá ZUŠ oslavuje tento školský rok 60 rokov, viac ako 20 rokov spolupracovala s uznávanou osobnosťou sveta hudby, Jánom Valachom, vychovala množstvo absolventov, ktorí sú úspešní vo svete umenia i umeleckého vzdelávania. Sme kvalitne vybavená škola na prezenčnú výučbu. No nik z nás nepočítal, že budeme hľadať formy a metódy ako vyučovať na diaľku.

Dištančné vzdelávanie, ktoré bolo dovtedy veľkou neznámou, sa i pre nás učiteľov ZUŠ, stalo skutočnosťou.

Ako to často vyzerá?

Predstavte si vyučovaciu hodinu hry na husliach. Prechádzam chodbou školy a spoza dverí sa ozve „Vyššie!“ Ale čo vyššie? Na druhej strane žiačik – začiatočník v hre na husliach netuší kam a ktorý prst položiť. Časový posun v prenose zvuku a obrazu i takmer žiadne skúsenosti, ho dostávajú do stavu neistoty a zmätenia. Učiteľka so všetkou trpezlivosťou vysvetľuje, ktorý takt si má odpočítať a celý proces sa opakuje.

No a čo klavirista? Ak je dieťa doma samo, alebo nemá po ruke rodiča, nastáva problém hrať to, čo pán učiteľ povedal, a zároveň položiť mobil či tablet tak, aby bolo vidieť prsty. Veď ako každý človek, aj toto dieťa má len dve ruky, ktoré potrebuje na stláčanie klávesov.

A dostávame sa k úskaliam výtvarníkov. Naplánovať online hodinu je umenie. Keď sa už podarí zladiť čas, nedá sa od žiakov vyžadovať pomôcky pre netradičné, či finančne alebo technologicky náročnejšie techniky. Siaha sa po tradičných výtvarných pomôckach a materiáloch ako sú ceruzky, pastelky, a pod., alebo po veciach bežne doma dostupných, keďže kreativite sa medze nekladú. Tak isto ako u klaviristu, i tu nastáva problém, ako pracovať, a súčasne kameru umiestniť tak, aby bolo vidieť ruky. Priebežné konzultovanie a usmerňovanie - priam husársky kúsok. Len pri obyčajnom tieňovaní ceruzkou na diaľku vysvetliť kde a ako pritlačiť ceruzku, viac či menej minimálne 6-tim žiakom paralelne, je riadna fuška. A výsledok.? … robíme čo sa dá.

Tanečný odbor som podrobne neprebádala, ale analogicky s výtvarnou usmerniť a napraviť pozície a pohyby na diaľku je takmer nemožné.

To sú len omrvinky každodennej reality dištančného vyučovania nielen na našej ZUŠ-ke. Nie je mojím cieľom podrobne opísať všetky jeho úskalia, problémy a nedostatky.

Možno sa po prečítaní týchto riadkov niektorí začnú pýtať, či má takéto vyučovanie zmysel?

Moja odpoveď: „Má.“

Špecifikom ZUŠ je to, že žiaci ju navštevujú na báze dobrovoľnosti. Úlohou nás učiteľov v čase pandémie je nestratiť kontakt so svojimi žiakmi, motivovať ich, aby sa nevytratil záujem a udržať i prehlbovať tie vedomosti a zručnosti, ktoré už nadobudli počas prezenčnej formy vyučovania.

Až teraz sa dostávam k úplnému jadru toho, čo chcem povedať. Dištančné vyučovanie v ZUŠ je možné a každá umelecká škola robí svoje maximum, aby bolo čo najhodnotnejšou náhradou. No to, koľko a aké škody napácha na umeleckom vzdelávaní, záleží od dĺžky dištančnej výučby. Popri školských povinnostiach žiakov a pracovných povinnostiach ich rodičov je náročné a únavné dlhodobo študovať dištančne. Objaviť sa môže hneď niekoľko hrozieb, pokiaľ sa bude odkladať otváranie ZUŠ:

1. Nemožnosť efektívne viesť dištančnú výučbu so žiakmi, ktorí sú začiatočníci. Nie je na čom stavať, nevedia si osvojiť základy, odradí ich to. Aj so staršími žiakmi sa nedá dlhodobo pracovať na diaľku. Špecifiká umenia si vyžadujú osobný kontakt učiteľa a žiaka
2. Odhlasovanie žiakov prináša problém s úväzkami učiteľov
3. Nárast „neplatičov“ - (aj napriek dištančnému vyučovaniu) mnohí neuhradia poplatok, keď dieťa „sedelo“ doma a nebolo fyzicky v škole s učiteľom

4. O socializácii a psychickom rozvoji detí ani nehovorím, o tom sa hovorí mnoho aj na iných fórach.

Za zamyslenie stojí obnoviť individuálnu formu vyučovania. Aj skupinové vyučovanie pretransformovať dočasne na individuálnu podobu konzultácií. Je to vždy lepšie, ako žiaden kontakt medzi učiteľom a žiakom a na jeseň to aj fungovalo.
Samozrejme nastaviť podmienky podobne ako v základných školách. Kedy sa žiak navštevujúci 2. stupeň ZŠ preukáže testom. (predpokladám, že s nástupom do ZŠ bude mať potrebný test, a nebude nutné testovať aj v ZUŠ-kách a zbytočne stresovať deti), žiak prípravného štúdia a 1. stupňa ZŠ čestným prehlásením od zákonného zástupcu. Dospelí žiaci a zamestnanci tiež testom. (podľa aktuálnych nariadení)

To je niekoľko mojich návrhov, no určite sa ich nájde aj viac. Na tomto mieste sa ponúka priestor na diskusiu a hľadanie riešení.

Uvedomujem si, že absolvovať ZUŠ nie je súčasťou povinnej školskej dochádzky, ale sú plnohodnotnou súčasťou v našom školskom systéme. Stojí za to uvažovať ako prepojiť otváranie ZUŠ-iek v spojitosti s ostatnými školami a nie odsunúť celý proces na neurčito. Od začiatku pandémie sa riaditelia ZUŠ-iek boria s nedostatkom informácií, inštrukcií, alebo ich neskorým zverejňovaním. Umelecké vzdelávanie špecificky formuje osobnosť žiakov. Umenie je každodennou a neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Preto je na mieste aj pri hľadaní riešení ako zlepšiť dištančné vyučovanie, či obnoviť prezenčné vyučovanie na školách, poskytnúť aj tomuto typu vzdelávania širší priestor.

Skryť Zatvoriť reklamu