Písmo:
A-
|
A+
Chcel si sadnúť s rezervovaným pocitom. Stačilo sa zhlboka nadýchnuť a vypľuť zo seba všetok matroš, ktorý stál za znovuzrodenie, ktorý ukrýval aspoň kúsok zmysluplnosti. Mal túžbu hĺbavo premýšľať a ako tak polemizoval nad správnym druhom vankúša, na ktorý sa uvelebí, nad sviečkami, ktoré uvolnia správne atmosféru... V tom momente witoldova myseľ predbehla zadok o celú jeho šírku... A bez štipku hanby poslala nádejné úvahy o procese premýšľania do riti...
NÁPAD SA VKRADOL AKO VOTRELEC, BEZ POZVANIA, NEČAKANE...
KLBKO PRIADZE V ABSOLÚTNEJ HARMÓNII SPOLUŽITIA...už len háčik
