Dobrú noc.

Ale nedá sa, je mi teplo (to bude asi ten oheň vo mne) a musím sa odkryť. Niekedy celá, akoby som stála s nápisom na čele TU MA MÁŠ, inokedy len tak povykukávam maličkou nôžkou (č. 35) zvedavá na dianie vonku.

Kde sa aj tak nič nedeje. Ako každú noc nemôžem zaspať a keď príde únava, hlava nevie vypnúť. Pretáčam si dokola tie isté dialógy dňa, čo ubehlo, čo ubehnúť malo a neubehlo. A hlavne premýšľam, prečo by som práve teraz mala byť šťastná a za čo vďačná. Mnohokrát ma popadne skôr hysterická panika nad vlastným osudom, neuchopiteľným sledom udalostí. Zrátavam dobré i zlé, neustále si to prepočítavam , vymieňam premenné... A presviedčam sama seba, že nikdy niesom sama.

Avšak v poslednom čase to tak nieje.
Ale o tom nabudúce.
Dobrú noc.