My brand.

Chýba mi to. Pocit vlastnej prítomnosti vo vlastnom živote. Ten pohľad zhora, kde by som sama na seba ukázala: „Aha, tam je tá X, označím ju x-kom, že sa ráta, že aj ona je tam." Poznáte to, ako na mape, aby ste sa nestatili. A nakoniec sa aj tak nájdete na druhom konci Bratislavy, kde na vás zaútočia vrany. (To vážne.) Nie, niesom neviditeľná, to by na mna asi nezaútočili. Len nehmatateľná istým spôsobom. Tzv. spôsob TOTO TU PO MNE OSTÁVA, ono to patrí mne, môj výtvor, moja práca, nosí to moje meno. Nechcem tu len pobudnúť. Ale na to som mala myslieť skôr! Začala som myslieť teraz. Tak všeobecne.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Je to moja vina. Nikdy som nebola dostatočné priebojná. Pekná určite. Kedysi. Usilovná maximálne, rozumná preventívne. Ale priebojná? To by som musela mať tak o dvadsať kíl menej strachu a o 0,0001% viac túžby. A nejaké to promulle. Nezabúdajme, že musím aj vedieť, čo chceme! Veď ja len kým prídem do obchodu, netuším, čo som chcela kúpiť a to nie kvôli diere v hlave (ani v inej internej pamäti), ale len preto, že zrazu chcem niečo iné. Darmo si to ja budem písať do červeného zápisníčka, asi som moc labilná.

Tak hľadám istotu. Pozor, nie priemer! Len istotu, že to bude moja značka. Brand. Kúsok rovnováhy na mojom území, výkroji zemského povrchu, podzemnej časti a v konečnom dôsledku aj vo vzdušnom priestore, veď čo budeme trochárčiť. Nech tie extrémne výkyvy ručičiek môjho života zoslabnú a začnú ukazovať tým jedným smerom. A ja ho za to budem navždy milovať.