Zatiaľ

Až do momentu, keď ho potrebujete. Civel si na mňa tým spôsobom „to akože čo riešiš" a mne došlo ako si ďaleko. Že ja tu vôbec niesom potrebná, som iba kulisa.
Mrvím sa tu okolo teba ako okolo stredu Zeme a ty si ma len sem tam všimneš jak padajúcu hviezdu.

Neviem prečo si ma silou mocou chcel dostať do tejto pozície, keď ma tam ani nechceš. Je to od teba svinstvo. Alebo hlúposť alebo čo. Nejdem ti to ani vyčítať, aj tak som ti nikdy neverila, len som moc chcela. Bohužial môj inštikt jednoznačne kričal: „Uteč!" Vlastne doteraz mi to svetielkuje niekde v hlave, srdci, sprevádzané sirénou. A ešte chvílu bude. A keď aj tebe dojde, čo to robíme, že tvoja padajúca hviezda už nadobro padla, pochopíš a necháš ma dúfam ísť.

Zatiaľ budem spávať vedľa teba.