Po včera kúpenom umývatelnom obruse, aby si mohla urobiť potrebu kde a kedy potrebuje...
Samozrejme na týchto potulkách po stole nájde aj mňamky. Sépiovú kosť, Hlávkový či iný šalát, nastrúhané jabĺčko, mrkvu.
Je silná, aj zadné nožičky... Niekedy totiž sa prediera cez kadejaké škáry, a to sa teda vie zaprieť!? Veci odtlačí. Prelezie kde chce... Vidí výborne a reaguje na moje pohyby, prelezie z okraja stola na moju ruku...ináč nejde ďalej. Nespadne zo stola.
Raz som sa veľmi vyľakala a v zápätí veľmi potešila, keď som na Emilku zabudla a bola na podlahe v byte celú noc. Ešte som ju mala doma
krátko. A tak bola voľná celú noc... A ráno keď som ju z nenazdajky zočila, spokojne na mňa s tými bystrými maličkými čiernymi očkami pozerala a čakala čo spravím? Možno sa aj tešila, že ma vidí... Našťastie bola v poriadku.
Tak rozmýšľam, či takúto potulku Emilke mám ešte dopriať? Asi keď dôkladne upracem podlahu?
