Po nákupe nákupe cestou domou som našla gaštan. Mám ich už veľa z prechádzok...
Veľmi sa ich kráse teším rok čo rok...Pred panelákom som si sadla na lavičku, kde mal chlapec
položenú školskú aktovku a šmýkal sa na koľajnici pre kočíky...
Zdvihla som sa na odchod, gaštan nechala pri aktovke a čakala čo sa stane? Kedˇsom otvárala
vchodové dvere, obzrela som sa a potešila... Zobral gaštan... Dočkali sme sa, on mami
s bratom a ja, ze sa splnilo moje očakávanie. Tiež sa teším z gaštanov a, že ma trochu menej
bolí hlava... A tak viem, že od života dostanem po čom najviac túžim...
Už je poobede, bola som von, prejsť sa a zas sa mi do cesty priplietli gaštany...znova som si
posedela na lavičke pred panelákom, odišla a nechala gaštan na nej. Prišla domov,
a letím pozreť z balkona? Už tam nebol... Kto ho zobral? Záhada... Po tomto už nebudem
pátrať, teším sa a dávam tam dˇalší. Možno teraz uvidím z balkona kto ho zobere!?
Ami
