<!-- /* Font Definitions */ @font-face {font-family:"Cambria Math"; panose-1:0 0 0 0 0 0 0 0 0 0; mso-font-charset:1; mso-generic-font-family:roman; mso-font-format:other; mso-font-pitch:variable; mso-font-signature:0 0 0 0 0 0;} @font-face {font-family:Calibri; panose-1:2 15 5 2 2 2 4 3 2 4; mso-font-charset:238; mso-generic-font-family:swiss; mso-font-pitch:variable; mso-font-signature:-520092929 1073786111 9 0 415 0;} /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-unhide:no; mso-style-qformat:yes; mso-style-parent:""; margin-top:0cm; margin-right:0cm; margin-bottom:10.0pt; margin-left:0cm; line-height:115%; mso-pagination:widow-orphan; font-size:11.0pt; font-family:"Calibri","sans-serif"; mso-ascii-font-family:Calibri; mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-fareast-font-family:Calibri; mso-fareast-theme-font:minor-latin; mso-hansi-font-family:Calibri; mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-bidi-font-family:"Times New Roman"; mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-fareast-language:EN-US;} .MsoChpDefault {mso-style-type:export-only; mso-default-props:yes; mso-ascii-font-family:Calibri; mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-fareast-font-family:Calibri; mso-fareast-theme-font:minor-latin; mso-hansi-font-family:Calibri; mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-bidi-font-family:"Times New Roman"; mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-fareast-language:EN-US;} .MsoPapDefault {mso-style-type:export-only; margin-bottom:10.0pt; line-height:115%;} @page Section1 {size:595.3pt 841.9pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->
Poďakovanie za Proglas
Páni majstri Pauliny a Turčány ju previedli do ľubozvučnej zrozumiteľnej súčasnej slovenčiny už v roku 1996, ale mne sa dostala do rúk len dnes. Preto sa nad ňou zamýšľam až teraz. Ale zišlo mi na um, že takýto prekladateľský počin pomáha zdvíhať národné uvedomenie, vyvoláva v nás hrdosť z toho, že sme Slováci, že sa nám od Boha dostalo takých skvelých vierozvestcov a učiteľov národa, akými boli svätí Cyril a Metod. Myslím, že dať stredoškolákom prečítať túto báseň je vhodnejšie, ako púšťať im každé ráno pred vyučovaním slovenskú hymnu (výmysel človeka s priezviskom veštiacim zlé počasie), pri ktorej sa budú vrtieť, žuvať žuvačku a vyvracať oči do povaly. Podľa môjho názoru je vhodné vysvetľovanie básnických klenotov nášho jazyka a našej histórie oveľa lepší spôsob na udržiavanie a posilňovanie národného povedomia ako násilné prehrávanie hymny na začiatku vyučovania, či dokonca pracovnej doby. Navyše, ak návrh s hymnou vyšiel z úst ani nie Slovákov, ale tzv. „Hejslovákov“, ktorí si podobnými návrhmi iba prihrievajú svoju politickú polievočku.
Slovenčinári zaiste študentom vysvetlia, že PROGLAS je vlastne predslov k staroslovienskemu prekladu evanjelií, že Konštantín Filozof báseň zložil v staroslovienčine a zapísal hlaholikou. Turčány použil dvanásťslabičný verš s pauzou zväčša po štvrtej alebo šiestej slabike. Veršov je 110 alebo 111, ak za verš považujeme aj záverečné AMEN. Číslovka 111 podľa niektorých teoretikov symbolizuje trojjediného Boha (tri jednotky ako tri Božské osoby, predsa však tvoriace jedno číslo, jedného Boha). Vo Wikipédii (heslo PROGLAS) som si prečítala, že „báseň využíva výrazové prostriedky stredovekej poézie, napríklad prirovnania, oslovenia, básnické otázky, stupňovanie (klimax), hromadenie (kumuláciu), citáty resp. parafrázy z Biblie.“
Moje vlastné postrehy po prečítaní básne: báseň vyjadruje nadšenie, oduševnenie, pátos autora z toho, že sa môže prihovoriť Slovanom v ich vlastnom jazyku:
„počujte všetci, celý národ sloviensky,
počujte Slovo, od Boha vám zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce va še posilní,
Slovo, čo Boha poznávať vás pripraví.
...
Tak, ako nám to predriekli už proroci,
prichádza Kristus zhromažďovať jazyky,
pretože on je svetlo sveta celého.
To v tisícročí siedmom stalo sa i tu.
Bo oni riekli to, že slepí uvidia,
že Slovo písmenné aj hluchí počujú,
lebo je Boha poznať totiž potrebné.
Keby som bola učiteľkou slovenčiny, poprosila by som sa žiakov, aby vysvetlili metaforu „že Slovo písmenné aj hluchí počujú“. Dala by som žiakom nájsť v texte príklady na prirovnania, klimax, kumuláciu, oslovenia a básnické otázky.
Tak ako radosť nezasvitne bez svetla,
...
tak ani duša, žiadna duša bez písmen
vedomia nemá o tom Božom zákone.
Veď ako muž, čo my mu nerozumieme,
čo nedoloží podobenstva múdreho,
ako by mohol pravú reč nám povedať?
Konštantín povzbudzuje, posilňuje národ, aby čítal Sväté Písmo, a aby ho čítal vo svojom, preňho zrozumiteľnom jazyku:
Lebo kto totiž prijme tieto písmená,
tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví
a vaše duše písmenami posilní
i skrze apoštolov, skrze prorokov.
Na záver sa chcem poďakovať Bohu za to, že dal našim predkom Konštantína Filozofa (a Metoda, samozrejme), aj našim súčasným majstrom pera, pánom Eugenovi Paulinymu a Viliamovi Turčánymu, že nám pretlmočili Konštantínov PROGLAS do modernej slovenčiny.
