Pri Hontianskych Tesároch sa v lese ukrývajú Dúpence. Sú to malé miestnosti vytesané do mäkkej horniny. Slúžili pravdepodobne ako úkryt pred Turkami. Dúpence dostali mená podľa toho, z koľkých častí sa skladajú. Jednodierka má iba jednu miestnosť. Dvojdierka je jedna väčšia a jedna menšia miestnosť. Osemdierka pozostáva z jednej veľkej miestnosti, z ktorej sa vchádza do ôsmich menších komôrok.
Dostať sa do dúpeniec vyžaduje aj trochu námahy. Sú tam provizorné schody aj rebrík. Pri Osemdierke veľmi pomáha pridŕžať sa reťaze, ktorá je pripevnená ku skale, a bezpečne kráčať po úzkom chodníku na strmej skale. Cestu robilo adrenalínovou mokré napadané lístie, ktoré sa šmýkalo a nás nútilo, aby sme sa navzájom trochu istili. Zvládli sme to. Obdivovali sme výtvory, ktoré vytesali šikovní ľudia a tak dokázali chrániť svoje rodiny. Túžba prežiť nútila človeka vydržať aj v nepohodlí lesných príbytkov.
Potom sme pokračovali už nenáročnou trasou do Tesárskej rokliny. Je veľmi úzka. Stúpali sme cez drevené mostíky a kamene. Obdivovali sme fantasticky vymodelované tvary horniny niekdajším morom. Roklina je krátka a nepriechodná, ale každého očarí. Naspäť sme išli tou istou cestou. Prešli sme len niečo cez 3 km, ale pobudli sme tam 2 úžasné hodiny.
Ďalším cieľom nášho výletu boli Sebechleby s pamiatkovou rezerváciou Stará hora. Auto sme odstavili na začiatku hory. Cestou hore, pomedzi viničné domčeky, sme stretli rozveselenú partiu asi troch rodín aj s deťúrencami. No určite sa zastavili na degustáciu v nejakej vínnej pivničke.
Asi 90 domčekov – hajlochov má štatút národnej kultúrnej pamiatky. Sú už všetky opravené, ale s citom. Zdobia ich ešte malé okienka a časom poznačené drevené dvere. Sú označené číslami. Na informačnej tabuli v blízkosti kaplnky je oznam, ktorá pivnica je v daný deň otvorená. My sme ju našli. Domáci pán nás pozval do pivnice, v ktorej sa nachádzali drevené sudy, fľaše s vínom a na stenách ušľachtilá pleseň. Aj sme degustovali, aj nás pohostili hroznom, orechmi a dulovou kožou. Kúpili sme nejaké vínko a veselí odchádzali domov. Pekný deň za nami
Od vinohradníka sme sa dozvedeli, že z hrozna sa dá robiť aj lekvár. Hneď som v našej záhrade natrhala hrozno, Konkordiu červenú. Uvarila som lekvár, jemný a voňavý. Použila som ho aj do výbornej gaštanovej torty. Pridávam recept. Chuť je oveľa lepšia ako vzhľad torty v mojom prevedení. Vhodné aj pre celiatikov. Gaštany patria k jeseni.
Korpus: 250 g gaštanové pyré, 2 PL práškového cukru, 4 vajíčka od šťastných sliepok (tie čo sa pasú na tráve a majú dovolené hrabať sa v mojej záhrade)
Žĺtky s cukrom a s gaštanovým pyré vymiešať a pridať vyšľahané bielky. Upiecť v tortovej forme vymastenej maslom.
Plnka: 1 šľahačku so stužovačom vyšľahať v 1,5 dcl mieka, potom pridať 2 PL cukru + 250 g gaštanového pyré. Natrieť po vychladnutí na korpus potretý lekvárom.
