Naše staré mamy nenechali nič zo záhrady výjsť na vnivoč. Všetko vedeli spracovať a uchovať i na zimu. Pamätám si, ako sa krájali jabĺčka na tenké plátky a sušili sa na plachte na povale. Potom sa pozhŕňali a nasypali do pláteného vrecka. Príjemné kyslasté sme ich cez Vianoce žuvali ako maškrtu. V rúre sušili aj slivky, hrušky i šípky na čaj. Slivkový lekvár varili vo veľkom kotle a nesmierne krásne to rozvoniavalo až k susedom. Aj rajčiny sa varili na šťavu vo veľkom kotle a počas zimy sa z nej varila chutná polievka alebo prívarok k mäsu.
Živo si vybavujem chuť šípkového lekváru. Volali sme ho aj "chlpatý lekvár", lebo v ňom bolo trochu cítiť jemné chĺpky z jadierok šípok. Uvariť ho bola hotová alchýmia a drina.
Za mestom som videla krásne veľké šípky a tak som vyzbrojená košíkom, rukavicami, dobrou vôľou a chuťou vyrazila na zber. Tŕne nemilosrdne pichali, ale za dve hodiny bolo v košíku asi päť kilogramov šípok. Šípky som obtrhala od stoniek a listov, umyla a nechala priviesť do varu vo vode. Vďaka modernej kuchynskej technike, presnejšie kuchynskému robotu s pasírakom (nie odšťavovačom ), prelisovať šípky bola hračka. Vznikla hustá masa, ktorú som musela zriediť vodou, dochutiť cukrom a pridaním konzervačného prášku uvariť úžasný lekvár. Časť vylisovanej masy som odložila a zmiešala s domácim pálenom a zriedila vodou Lucka a tak som vyrobila chutnú delikatesu - šípkový likér.
Využitím domácej sušičky sa snažím spracovať i popadané jablká i hrušky. Sušené štiepky sú neškodnou dobrotou a zdravou náhradou slaných čipsov.
Zanedlho dozrejú v záhrade dule. Už sa teším na varenie dulového syru (dulce de membrillo) - tiež stará zabudnutá dobrota pokrájaná na kocky, ako gumené cukríky.
Záhrada nám ponúka veľa darov aj tých zabudnutých, ako napríklad mišpule. Prijímajme ich a rozumne zúžitkujme.
