Nie je to ani v našich možnostiach stretať sa pri jedle každý deň. Ale spoločné nedeľné obedy sa stali prirodzenou súčasťou nášho života. Nesedieť pri stole presne o dvanástej si vyžaduje ospravedlnenie ostatným členom rodiny alebo vážny dôvod. Spoločné stolovanie nie je pre nás strojené a neprirodzené. Snažíme sa byť uvoľnení. Vieme sa pri stole zasmiať na veselej príhode ale i poplakať si, ak nám život prinesie aj smutnú a nepríjemnú udalosť.
Sviatočné udalosti si vyžadujú sviatočné stolovanie. Neschovávame damaskové obrusy, porcelán a vzácne sklo v skriniach. Všetky krásne veci používame. Veď sme ich kúpili pre nás, aby nám spríjemňovali život. Počítame aj s tým, že sa niečo rozbije alebo inak zničí. Črepy prinášajú šťastie a fľakatý obrus jednoducho vyhodím.
Teplé letné počasie nás vždy vytiahne na terasu stolovať. Má to úžasnú atmosféru spojenú s čerstvým vzduchom, vôňou kvetov, spevom vtákov či prítomnosťou domácich maznáčikov ležiacich obďaleč. Stolovanie vonku a vo vnútri sa trochu líši, je menej formálne. Neodsudzujeme ani plastové taniere a príbory, keď sa vyberieme niekam do prírody. Je to praktické.
Na stole nám len málokedy chýbajú kvety, nejaká dekorácia a čerstvé ovocie. Aj káva alebo čaj lepšie chutia pri vkusne prestretom stole. Pekne prestrieť stôl aj pre priateľov je vyjadrením našej úcty k nim.
