Mesiac december je v našich zemepisných šírkach mesiacom krátkych tmavých dní. Ale na konci mesiaca je posiaty množstvom svetielok, ktoré so sebou prinášajú Vianoce. Tie sú časom radosti a veselosti. Deti ich milujú, a či to chceme alebo nechceme priznať, tak my dospelí vlastne tiež. Našimi príbytkami sa nesie vôňa pečiva, rybiny, kapustnice a vianočného stromčeka.
Aj náš stromček už žiari v izbe. No najskôr nevyzeral nejak skvostne. Naša hlava rodiny razí myšlienku, že aj škaredým stromčekom treba dať šancu. Preto zoberie v obchode hneď prvý v rade a už ho vlečie domov. Najprv sa hádžem do zeme, že tento stromček neprekročí prah nášho domu, ale o chvíľu zmäknem a súhlasím, že snáď po nejakých úpravách, možno... Potom nastupujú na scénu ženské ruky, záhradnícke nožnice a ženská fantázia. Trochu skrátiť zhora, zastrihnúť na bokoch, priviazať zlomenú halúzku, postaviť na stolček, zvoliť správny uhol pohľadu spojazdniť aspoň jedny z troch nefungujúcich svietidiel a už pyšne stojí v obývačke. No veď nie je umenie vyzdobiť súmerný stromček, ale treba nájsť sofistikované spôsoby ozdobovania tých ostatných.
Vôňa ihličie spolu s vanilkou vedia nádherne zútulniť byt.To sú Vianoce, ako ich pozná väčšina z nás. Vianoce sú hlavne rodinnými sviatkami, kedy spoločne sadáme k štedrovečernému stolu. Každý dostane aspoň nejaký darček ako svedectvo o tom, že okolo sú ľudia, ktorí na nás myslia a majú nás radi.
Všetkým želám príjemné prežitie vianočných sviatkov s podmanivou atmosférou umocnenou láskou, šťastím a pokojom.
I naši domáci maznáčikovia sa na Vianoce správajú k sebe veľmi priateľsky - voláme ich poschodové zvieratá. Kocúr sedí na psovi ako na teplej poduške a na odplatu mu masíruje chrbát labkami. Keby vedeli sedieť za stolom, pozvali by sme ich k štedrej večeri.
