Občas, keď sa ma práve netýka,
a ja mám chuť hľadať v sebe básnika,
spravím krok vpred.
Keď občas nemám chuť na rýmy,
ale na červené maliny z tvojich pier,
výjdem z dvier a spravím krok vpred.
Keď sa občas moja samota
dobrovoľne namotá na klbko tvojich slov,
tak tou hrou myslím krok vpred.
A všetky spolu vedú za naše hranice.
Tam, kde má vietor svoje farby a fantázia začína bolieť ...






