Písmo:
A-
|
A+
Vietor sa dvíha, búrka zúri
les sa chveje ako tvoj hlas.
V ukrytej biede praskajú múry,
život nás unáša, plynie čas.
Počkám si, kým príde ráno,
možno jasnejšie, ako to dnešné.
Možno to celé zmysel malo,
možno to nieje kruté, ale smiešne.
Možno, čo začalo náhodne,
náhodne aj skončí.
Len čas o tom rozhodne
a obom rozžiaria sa oči.
Stále čakám, kým príde ráno,
a nebude všetko zabudnuté.
Možno to celé zmysel malo
a nebolo smiešne, ale kruté ...
