Ako ma takmer zatkli s imigrantmi na mexickej hranici

Bolo nad ránom, nad púšťou sa pomaly rozvidnievalo. Bola som sama, bosá, s plecniakom na ramenách. Vôbec netuším, čo v ňom bolo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Potom sa tam vynorili oni. Skupinka utečencov. Muži, ženy, pár detí. Ani neviem, odkiaľ sa vzali. Kráčali takmer potichu a vyzerali unavene. V tom sa zem začala chvieť, bolo počuť strašný hluk a na obzore sa objavil vrtulník. Snažila som sa skryť, ale nebolo kam. Všade naokolo trčali z piesku iba nízke kroviny. Z druhej strany vzápätí dorazili dve terénne vozidlá. O chvíľu mi hlaveň pušky mierila do tváre. Kričali na nás, nech sa nehýbeme. Ani nebolo treba, všetci sme v momente stuhli od strachu. Vojaci so psami prečesávali krovie, kládli otázky, revali na nás. Šesť minút teroru. Napokon oddelili ženy a mužov, naložili ich do tereňákov a odviezli nevedno kam. Osamela som. Na zemi ostali postrácané topánky a bandasky na vodu. Vo vzuchu poletovalo igelitové vrecko. Ostalo ticho. Sňala som si slúchadlá, plecniak a VR okuliare a pobrala sa hľadať svoje topánky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď sa vám núka príležitosť stať sa účastníkom ojedinelého experimentu svetoznámeho režiséra, neodmietnete. Mexičan Alejandro González Iñárritu má na konte štyri Oscary a rovnaký počet Zlatých glóbusov. Vo filme už dosiahol maximum, teraz sa posúva ďalej. Hoci jeho projekt Carne y Arena (Mäso a piesok), ktorý po svetovej premiére na festivale v Cannes predstavuje v spolupráci s Nadáciou Prada v Miláne, asi ťažko nazvať filmom. Aj pokiaľ ide o virtuálnu realitu, je táto inštalácia inovatívna, pretože dokonale stiera hranicu medzi divákom a projekciou. Takéto predstavenie vlastne ani diváka nemá. Stáva sa totiž jeho súčasťou. Nijaké plátno, nijaké kreslo.

SkryťVypnúť reklamu

Nezazlievam Iñárrituovi, že si ako tému pre svoj experiment zvolil práve migrantov. Je to jeho srdcová záležitosť a v kontexte udalostí posledných rokov aj vysoko aktuálna. Veď napokon, kedy nebola. Sám režisér to ani nezapiera, inovatívny projekt bol cestou, ako na situáciu utečencov poukázať. „Ak by som nakrútil iba film, nikto by naň neprišiel. Aby som zdôraznil dôležitosť tejto reality, musel som vyrobiť realitu virtuálnu,“ hovorí.

Inštalácia je umiestnená v depozite nadácie. Púšťajú vás tam po jednom. Na začiatku sa ocitnete v chladnej šatni. Na zemi sú rozhodené zošľapané staré topánky, kusy oblečenia a fľaše na vodu. Ide o autentické predmety pozbierané v púšti na mexicko-americkej hranici. Aj vy si musíte vyzuť topánky a odložiť všetky osobné predmety. Keď sa rozozvučí alarm, vstúpite do rozľahlej tmavej miestnosti. Asistenti vám nasadia plecniak, slúchadlá a virtuálne okuliare. Vysvetlia vám, že sa môžete slobodne pohybovať po priestore, len nesmiete bežať. Prvých pár sekúnd je obraz trochu rozostrený, no vzápätí nadobúda ostrejšie kontúry. Keďže sa dej odohráva v pološere, je projekcia veľmi reálna. Skutočne máte pocit, že sa nachádzate na púšti. Umocňuje ho aj piesok, ktorý cítite pod nohami. Ak by sa vás však zmocnila úzkosť či panika, stačí ak sa pokúsite dotknúť niektorého z predmetov alebo len jednoducho pozrieť na svoje ruky či nohy v piesku. Neuvidíte ich. Napriek zopár detailom, je projekcia veľmi sugestívna. Po šesť a pol minúte vám asistenti pomôžu odstrojiť sa. V malej šatni si vyzdvihnete topánky a môžete zo seba striasť piesok „arizonskej púšte“. Následne prejdete popri hrdzavej stene, ktorá je fragmentom múru oddeľujúcim územie Mexika a USA. V ďalšej miestnosti sa môžete zoznámiť s migrantmi z projekcie. V dvanástich malých okienkach sú ich skutočné tváre a skutočné príbehy. Nejde len o Mexičanov, sú tam ľudia z Guatemaly, Hondurasu či Salvádoru. Aj jeden americký pohraničník. Každý má svoj nezávideniahodný príbeh. Všetci však v Spojených štátoch ostali, našli si prácu a majú akú-takú víziu budúcnosti. Opúšťate miestnosť, predstavenie sa skončilo.

SkryťVypnúť reklamu

Niekto označuje tento projekt ako vizionársky, ako ďalší krok v kinematografii. Sám Iñárritu už pomýšľa na ďalšie, oveľa ambicióznejšie koncepty. Je však dnešný divák ochotný zriecť sa pohodlného kresla s balíčkom pukancov? Vzdať sa svojho statusu nezainteresovaného pozorovateľa? Sama neviem, či chcem takúto realitu. Či už tú virtuálnu, tým menej tú skutočnú.

Inštalácia Carne y Arena trvá do 15. januára 2018. Viac info na http://www.fondazioneprada.org/project/carne-y-arena/

Katarina Antenozio

Katarina Antenozio

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  26x

Cestovanie, spoločnosť, krimi, mafia... Témy vážne aj menej vážne.www.mojemilano.sk Zoznam autorových rubrík:  KrimiCestovanieMiláno krížom-krážomMafiaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,067 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu