Chýba ešte vyše pol hodiny do začiatku akcie a predo mnou je už asi stovka čakajúcich. V kníhkupectve Feltrinelli to bzučí ako v úli. Dôvody, ktoré sem ľudí pritiahli, sú rôzne. Niekto ho berie ako hrdinu, iný ako celebritu či ako možnosť dotknúť sa na chvíľu nebezpečenstva a potom sa vrátiť naspäť do pohodlia vlastnej existencie.
„Myslíš, že si s ním budeme môcť urobiť selfie?“ dohovára sa dvojica za mnou. „Ktovie, ako ho sem doviezli,“ špekuluje ďalší. „Ja by som sa ho len opýtal, načo si to vôbec robil?“ dodáva.
Túto otázku dostáva Roberto Saviano asi najčastejšie. A kým to tak bude, je zbytočné na ňu odpovedať. Tá otázka je odpoveďou sama o sebe. Muž, ktorého odsúdila na smrť neapolská camorra, žije od 13. októbra 2006 pod policajnou ochranou. Publicista, spisovateľ a novinár, ktorého slová sa stali príliš nepohodlné a príliš nebezpečné pre mafiánske špičky, si v 27 rokoch podpísal ortieľ smrti. Odvtedy je Saviano osamelý chlap, hoci všade, kde sa pohne, prichádza s trojicou nervóznych a na všetko pripravených mužov. Nemá domov, rodinu, vlasť... Hoci sa pre svoju literárnu a publicistickú činnosť stal slávnym po celom svete a na svojom konte nazhromaždil slušné sumy, celý jeho svet, všetko čo má, je prakticky len v jeho hlave. Je to jeho jediný únik z klietky na slobodu. Myšienky, postoje a slová.
„Slová nie sú len slová,“ vraví len čo prichádza pred publikum. „Ak vám priateľ daruje knihu, je to skutočný priateľ.“ Paradoxne nerozpráva priamo o mafii, o svojom boji, ako by to niekto automaticky predpokladal. „Nie je nebezpečné písať. Nebezpečné je, ak to ľudia čítajú, ak to chápu a šíria. To je skutočné nebezpečenstvo.“ Spomína Malalu, pakistanskú tínedžerku, ktorá svojim slovami vyprovokovala talibanistov k atentátu na jej osobu. Mala len 15 rokov a jej slová mali takú veľkú moc. „Slová sú mocnejšie ako zbrane a preto píšem. V legitímnej sebaobrane“ dodáva.
A potom sa to, čo malo byť autogramiádou, mení na priateľské stretnutie. Žiadne formality, žiadne náhlenie. S každým prehodí pár slov, spraví si fotku, počúva, odpovedá, podáva ruku. S niektorými sa pozná zo sociálnych sietí, pamätá si mená a tváre. „Tak to si ty!“ vstáva a srdečne objíma jednu zo svojich fanúšičiek. V zástupe nechýbaju ani mladí ľudia a deti.
Saviano má talent, má nadhľad a je úžasný rečník, ale takisto by to bol skvelý člen do partie. Taký, čo nenechá uspať nijakú zábavu, s ktorým sa môžeš baviť o všetkom alebo o ničom. Mohol mať zdanlivo pohodlný život. Rodinu, kamošov, banálne problémy s banálnymi riešeniami. Ak by nevyrastal v Casal di Principe, a hlavne, ak by ignoroval to, čo iní viac či menej úspešne ignorujú. Lenže Saviano na to asi nemal žalúdok a čím viac išiel do hĺbky, tým viac ho to samého pohlcovalo. Dnes vidí mafii do hlavy ako málokto. V úkryte jedného z najhľadanejších mexických drogových bossov El Chapa našli na posteli jeho knihu „ZeroZeroZero“. Celosvetovo známa "Gomorra" sa predala v náklade 10 miliónov kusov.
Saviano žije v súčasnosti USA, sám s tromi nervóznymi a na všetko pripravenými chlapmi. Nie je na úteku, ani sa neskrýva, ako by to možno niekto čakal či dokonca privítal. Píše, cestuje po svete, stretáva s fanúšikmi, vystupuje v televízii, prednáša na univerzite, vypovedá na procesoch s mafiou. Vo viacerých rozhovoroch potvrdil, že dnes už by sa asi zachoval inak. Je ťažké tomu uveriť. Po kotrmelcoch, ktoré by vystačili na tri životy, s odstupom času už pôsobí vyrovnane a uvoľnene, aj keď jeho oči prezrádzajú nostalgiu za všetkým, čo mohlo byť inak. Saviano ale nemá strach. Na ukazováku ľavej ruky nedmysliteľný prsteň odvahy so židovským textom. Vie, že možno po nasledujúcich voľbách príde o svoju ochranku, ako sa mu vyhrážajú niektorí z politikov. Že to nie je len podsvetie, ktoré by ho rado umlčalo. Že mnohé z jeho procesov budú trvať ešte desiatky rokov a možno sa nikdy neskončia. Že sú ľudia, ktorí mu dokonca závidia slávu a peniaze. No hoci sa zbavil strachu o svoj život, či lepšie povedané, naučil sa žiť s týmto rizikom, bude ho stále prenasledovať obava, že jeho slová raz prestanú byť nebezpečné.
„Keď hovorím o Neapole, vraj by som urobil lepšie, keby som bol ticho. Keď hovorím o infiltrácii mafie na severe, vraj by som mal hovoriť radšej o Neapole. Keď hovorím o praní špinavých peňazí v Londýne, mal by som radšej hovoriť o Taliansku... Čím viac ma vyzývate na mlčanie, tým viac si uvedomujem, že triafam do čierneho. Potom sú tu tí, čo sa domnievajú, že nerozumiem tomu, čo sa deje, keďže už nebývam v Neapole, už nežijem v Taliansku. Vraj žijem v luxusnom podkroví na Manhattane, ako to tvrdí istý senátor. Smutné konštatovanie. Politici si získavajú uznanie už len keď šíria táraniny. A tak posolstvo, pre tých, čo na mňa útočia, je jasné. Mrzí ma to, ale strácate čas. Budem naďalej študovať, analyzovať a skladať dohromady túto skladačku, aby som podal zrozumiteľný obraz najmä pre nezasvätených. Pretože mojim cieľom je zdieľať to, čo sa naučím.... A ak vám prekážajú moje slová, tak vám radím,, aby ste sa držali v bezpečnej vzdialenosti. Vaše urážky ma nedonútia mlčať.“ (Roberto Saviano, Instagram)
