Vianočné prípravy na Apenínskom polostrove štartujú oficiálne so sviatkom Nepoškvrnenej Panny Márie. V tento deň už musí byť gordický uzol preťatý a všetko vyzdobené. Na dvoch stoličkách sa jednoducho sedieť nedá aj preto, že dekorácia ide do peňazí. „Stromčekári“ sa každoročne rozhodujú medzi umelým či živým, sledujú farebné trendy, návrat retro ozdôb alebo inovatívne technológie osvetlenia. Výsledkom sú kreácie, nad ktorými by aj Melánia Trumpová iba ticho bledla závisťou.
Najväčším vianočným stromčekom na svete sa môžu pochváliť obyvatelia Gubbia pri Perugi. Nejde ale o klasický smrek či borovicu. Od roku 1981 tu na úpätí vrchu Ingino zažínajú inštaláciu v tvare takmer sedemsto metrov vysokého vianočného stromu, na vrchole ktorého tróni kométa s rozlohou 1000 metrov². Slávnostným spustením osvetlenia je vždy poverená významná osoba. Kým roku 2014 ho z Vatikánu zažal pápež František, tento rok stlačil pomyselný gombík z obežnej dráhy zeme astronaut Paolo Nespoli, ktorý práve prelietaval nad Umbriou.
Priaznivci betlehemov to pred Vianocami takisto nemajú jednoduché. Nestavajú totiž len miniatúrne makety jasličiek, ale rozmerné modely dediniek, mestečiek a lesov, často s pohybujúcimi sa postavičkami a zložitými mechanizmami, ktoré zapracú polovicu obývacej plochy. Betlehemy v slovenských kostoloch, na ktoré sa chodia pozerať celé dediny, sú niekedy len slabou imitáciou toho, čo si vo svojej obývačke dokáže zostrojiť zanietený Talian zasiahnutý duchom Vianoc. Aby ste si to vedeli názorne predstaviť: keď som bývala v Ligúrii, byt s predzáhradkou na prízemí kúpil dôchodcovský pár. Pri dôkladnej prerábke nevynechali ani exteriér a v strede trávnika umiestnili záhadnú stavbu. Predpokladali sme, že ide o mohutný krb, a už sme sa „tešili“ na arómy nedeľných grilovačiek. Konštrukcia však ostala zahalená. Až do decembra, keď z nej strhli plachtu a spod nej sa vynoril statný murovaný betlehem. So svetlami a pol metrovými sochami.
Betlehemy sú skrátka vážna vec a v Taliansku majú dlhú tradíciu siahajúcu až k sv. Františkovi z Assisi. Jestvujú tu významné dielne na ich výrobu a rozdielne „betlehemárske“ školy, ako janovská, boloňská či svetoznáma neapolská, ktorá do historického kontextu zaraďuje aj postavičky súčasných osobností, ako futbalistov, politikov či iné celebrity. Predávajú ich na Via San Giorgio Armeno, plnej remeselných dielní špecializujúcich sa výlučne na betlehemy.
Aj v Taliansku sa ľudia zvyknú na Vianoce obdarúvať. Vyvolení jedinci dokonca niekoľkokrát. Záleží na tom, v ktorom regióne žijete a aké tradície uctievate. Na severe krajiny, hlavne vo Verone, Bresci a Bergame, nosí darčeky deťom sv. Lucia, v hornom Tirolsku a Friuli sv. Mikuláš, takmer v celom Taliansku aj striga Befana, ktorá ich na sviatok Troch kráľov nastrká do veľkej ponožky. Vianočné darčeky podľa tradície priváža Babbo Natale (vianočný otecko), a rodina si ich rozdeľuje buď 24. decembra večer alebo ráno na Prvý sviatok vianočný. Na Štefana sa obdarúvajú známi a priatelia. Deti dostávajú zväčša hračky a multimediálne zariadenia, alebo jednoducho všetko, čo si želajú, až na dno finančných možností rodičov a starých rodičov. Dospelí zas pod stromčekom často nájdu gastronomické výrobky. Darčekové koše sú veľmi obľúbené. Nie preto, že by sa Taliani snažili odbiť svoje príbuzenstvo štangľou suchej salámy a lanšmídom v plechovke. Práve naopak, obdarúvajú sa luxusnými delikatesami. Veď len cena typického vianočného koláča panettone z dobrej pekárne sa môže vyšplhať na sumu, ktorú by ste zaplatili za slušné značkové tenisky. Ide o to, že pre Talianov je dobré a kvalitné jedlo nedomysliteľnou súčasťou života. Viac ako futbal, aby sme sa pochopili.
Takže pod stromčekom jedlo, ale čo na stole? Pri príprave vianočného menu sleduje opäť každý svoju tradíciu. Na krajnom severe cítiť vplyv nemeckej a rakúskej kuchyne s klobáskami, plnenými knedličkami, štrúdľou a štólou, na Sicílii nesmú chýbať presladené koláčiky. Vianočná večera by mala byť „pôstna“, čo je pre Taliana nepredstaviteľný pojem. A tak jej koncept prakticky spočíva v nemäsitých pokrmoch, hlavne rybách a morských plodoch. Teda losos, tuniak, mečúň, krevety, mušle, chobotnice v predjedlách, cestovinách, grilované, dusené, pečené aj surové. Podľa zvyklostí by malo ísť o sedem rybacích chodov. Za tým orechy, mandle, oriešky, ovocie sušené aj čerstvé. A napokon torrone (obdoba tureckého medu), tronchetto di natale (piškótový plnený múčnik v tvare polena) a panettone či pandoro. Záleží na tom, či ste z Milána alebo z Verony alebo či máte radi hrozienka a kandizované ovocie. Na juhu to dorazia ešte struffoli, vyprážané guľôčky s medom. Po tomto „pôstnom“ večernom gastronomickom trénigu sa na druhý deň už môžete totálne spustiť, keďže na rad prichádzajú aj mäsité jedlá, ako ragú, lasagne, pečené teľacie, plnené kohúty, zampone a cotecchino (mäkké mäsové výrobky v tvare hrubej klobásy alebo prasačej nohy, ktoré sa jedia s dusenou šošovicou. Povinne s príchodom nového roka, aby vám strukovina zabezpečila dostatok finančných statkov).
Vianoce si užíva každý po svojom. Prvé dni sú väčšinou vyplnené návštevami, obžieraním sa a recykláciou nevhodných darčekov, ďalšie potom pohybom po múzeách a galériách. Severania radi vyrazia na pár dní na lyže alebo k moru. Keď na niektorej z pláži nasneží, ako sa to viackrát stalo za posledné roky na Jadrane, zabijú dve muchy jednou ranou. S nahromadených kíl si nikto až takú ťažkú hlavu nerobí. Do leta je ďaleko a prebytočné kalórie onedlho všetci vybehajú pri naháňačke po zimných výpredajoch.
(Pokračovanie Vianoce na milánsky spôsob)
