Ešte začiatkom júna tohto roku sa objavili špekulácie, že najkrvavejší boss Cosa nostra Salvatore „Totó“ Riina, prezývaný „beštia“ bude kvôli zhoršujúcemu sa zdravotného stavu prepustený, aby mohol dožiť posledné dni v kruhu najbližších (tu). Nestalo sa tak. Kedysi najobávanejší mafián zomrel osamote na väzenskom oddelení nemocnice v Parme. Napriek tomu, že minister spravodlivosti Andrea Orlando podpísal mimoriadne povolenie pre príbuzných sicílskeho "krstného otca", Riina napokon po päťdňovej kóme vydýchol naposledy sám. Rozhodne však nie opustený. Pod kontroverznou fotografiou vyzývajúcou k mlčaniu, ktorá sa objavila na facebookovom profile dcéry mafiána Marie Concetty, sa razom nahromadilo množstvo sústrastných komentárov z celého sveta, ktoré velebia osobnosť Totó Riinu. Rovnako tak aj na na stránke jeho zaťa, ktorý sám sa na facebooku predstavuje ako mučeník palermskej prokuratúry a žiada o finančnú pomoc uvádzajúc číslo účtu. Cosa nostra zďaleka nie je mŕtva. Smrť krvilačného bossa nie je smrťou mafie.
Cosa nostra? Cosa mia!
Nie všetci sú však odchodom Totó Riinu zdrvení. A už vôbec nie jeho „kolegovia“ z Cosa nostra. Mnohí jeho smrť prijali s úľavou. Riina totiž až do posledného dychu držal opraty vo svojich rukách. Tak to tvrdili vyšetrovatelia, a tak to dokazuje aj dianie v sicílskej mafii. Napriek dlhoročnému väzeniu, prevažne v izolácií či v najprísnejšom režime 41 bis (viac tiež tu) vyhradenom pre najnebezpečnejších zločincov a teroristov, si dokázal udržať svoju pozíciu. A to aj navzdory nevôli ďalších pohlavárov.
Totó Riina totiž pretvoril Cosa nostra na Cosa Sua („Našu vec“ na „Svoju vec“). Z mafie, ktorá žila z kompromisov a účty si vybavovala potajme a bez zbytočného cirkusu, urobil krvavú teroristickú organizáciu. Tento nevzdelaný a ani nie 160 cm vysoký sedliak miloval teatrálnosť a neobmedzenú moc. Dôkazom toho sú udalosti z čias druhej mafiánskej vojny na Sicílii, v ktorej vyhaslo najmenej 600 ľudských životov. Od lupary sa prešlo ku kalašnikovu, a keď už i ten postrádal potrebný efekt, prišli na rad atentáty s výbušninami. Aj sudca Giovanni Falcone mal byť pôvodne popravený „len“ zastrelením, ako to bolo napr. v prípade vyšetrovateľa Borisa Guliana. Jeho vraždou poveril Riina svojho verného spolupracovníka Mattea Messinu Denara. Obyčajná smrť pod spŕškou guliek niekde v bare mu však napokon pripadala príliš banálna, a tak dal Riina vyhodiť do vzduchu kus diaľnice aj s autami palermského sudcu a jeho ochranky.
Takýto koncept nebol sicílskej mafii príliš po chuti. Priťahoval priveľa pozornosti a mal za následok zatknutie stoviek mafiánov a napokon maxiproces, ktorý zasadil Cosa nostra ťažkú ranu (tu). Il capo dei capi bol však neporaziteľný a nepoznal kompromis. Buď sa všetci podrobili jeho požiadavkám, alebo zaplatili mastný účet. Je jedno či išlo o mužov, ženy či deti, či pri atentátoch zomreli nevinní. Sám podpísal ortieľ smrti nad vyše 150 ľuďmi. Z mnohých procesov vyviazol len pre nedostatok dôkazov (napr. atentát na rýchlik na trati Neapol - Miláno 23. decembra 1984, pri ktorom zomrelo 15 ľudí, takmer tristo utrpelo zranenia). Obetí vyčínania Cosa nostra za jeho vlády je však omnoho viac. Dodnes vydáva zem pri sicílskom Corleone telá zavraždených. Svedčia o tom aj hromadné hroby v Rocca Musambra či Roccamena objavené v roku 2012 a 2016.
Zradili ho vlastní
Koniec tomuto besneniu mohlo urobiť zatknutie Totó Riinu v januári 1993. Riina bol dovtedy 23 rokov na úteku pred spravodlivosťou. Apropó „na úteku“ je v jeho prípade len slovný zvrat. Riina sa neukrýval na samote v opustenej usadlosti ako jeho nasledovník Bernardo Provenzano, ani v dômyslených bunkroch tri metre pod zemou ako bossovia neapolskej Camorry Michele Zagaria, Francesco Schiavone prezývaný Sandokan či Antonio Iovine. Zdržiaval sa v Palerme, vo svojej vile na via Bernini 54, kde viedol pokojný život. Podľa oficiálnej verzie došlo k jeho dolapeniu vďaka výpovedi Baltassare di Maggia, zatknutého pár dní predtým. Objavili sa ale aj hlasy, ktoré zradu pripisujú Riinovej pravej ruke Bernardovi Provenzanovi a bývalému starostovi Palerma blízkeho mafii Vitovi Cianciminovi.
Po uväznení bol Riina ihneď prísne izolovaný od ostatných väzňov. Nie ani tak kvôli nebezpečnosti, ale pre podozrenie, že by mohol byť otrávený. Takýmto spôsobom totiž odišli zo sveta niektorí z uväznených mafiánov. Riina sa teda nesmel stravovať vo väzenskej jedálni, varil si sám pod dohľadom dozorcov vo svojej cele. Potraviny mu denno-denne zabezpečoval dôveryhodný agent, ktorý v civile nakupoval vždy v inom meste a v inom supermarkete. Neraz aj v zahraničí.
Dôvodov na odstránenie Riinu bolo niekoľko: predstavitelia Cosa nostra sa obávali, že by mohol vypovedať proti nim a vyzradiť tajomstvá mafie, ale jeho smrť by znamenala aj vyslobodenie Cosa nostra spod tyranskej nadvlády. Napokon sa ukázalo, že Riina Cosa nostra nezradí, ale takisto nepustí moc zo svojich rúk.
Posledným z jeho úderov, ktorý zariadil z chládku svoje cely, bol atentát v noci 27. mája 1993 na via Georgofili vo Florencii, pri ktorom zahynulo päť nevinných ľudí. Medzi nimi deväťročná Nadia a ani nie dvojmesačná Caterina. Už nešlo o vyrovnávanie si účtov, ale o čisto teroristický čin.
Ani spoza mreží sa corleonský boss neprestával vyhrážať sudcom, vyšetrovateľom, novinárom či kňazom bojujúcim proti mafii. Do poslednej chvíle a vždy s ironickým úsmevom na perách vyhlasoval, aký je pyšný na svoje činy a považoval sa za všemocného. Dlhodobé vezenie podkopalo jeho zdravie, ale “beštiu“ nezmenilo.
Najhľadanejší zločinec na úteku, „američania“ alebo muž bez minulosti?
Cosa nostra čakala na jeho smrť ako na spasenie. Cupola sa nezišla od jeho zatknutia v pamätnom roku 1993. V jej vnútri zataľ vzniko i zaniklo mnoho vetiev a frakciií. Teraz nastal čas rozdať karty. Boj o trón môže prebehnúť hladko, ale takisto krviprelievaním.
Zoznam kandidátov je dlhý. Medzi prvými sa objavilo meno Matteo Messina Denaro, najhľadanejšieho muža Talianska, ktorého americký Forbes zaradil k najnebezpečnejším kriminálnikom na úteku. Áno, aj v jeho prípade je „útek“ iba metaforou. Aj keď možno predpokladať, že dnes 55-ročný boss, ktorý viac ako 20 rokov uniká spravodlivosti, disponuje sieťou tajných bunkrov s najmodernejšími technológiami. Vyšetrovateľom sa len pred niekoľkými rokmi podarilo získať jeho aktuálny identikit. Messina Denaro je na jedno oko takmer slepý, hoci sa nedávno podrobil operácii na prestížnej klinike v Barcelone, kde sa pokúšali skorigovať jeho vrodenú očnú vadu. Predpokladá sa, že je to on, kto stráži tajomstvá Toto Riinu z vily na via Bernini. Vyšetrovatelia ju totiž prehľadali až 18 dní po zatknutí. Medzičasom zmizli všetky dôležité materiály, okrem iného aj agenda šéfa mafie a mysteriózny „papello“ - zoznam požiadaviek adresovaný štátnym predstaviteľom, za ktorých by bol Riina ochotný ukončiť krviprelievanie v krajine.
Messina Denaro je najbohatším mužom Cosa nostra. Na konte má ale aj stovky životov, medzi iným únos a smrť Giuseppe Di Mattea. (Len trinásťročného chlapca uniesli a držali v zajatí 779 dní, až ho nakoniec zabili a jeho telo rozpustili v lúhu.) Špinavé peniaze z nelegálnej činnosti Messina Denara stoja za financovaním veterných elektrární v regióne Trapani aj za sieťou supermarketov Despar. Ako kandidát na hlavu Cosa nostra má však primálo voličov. V jej vyššom vedení sa ocitol viac menej z núdze. Po zatknutí Riinu a Provenzana totiž neostal v Palerme vhodný kandidát, a tak sa predstavitelia sicílskej mafie chtiac-nachtiac obrátili na talentovaného a ambiciózneho mafiána z Trapani. Messina Denaro ale jednoducho nemá Cosa nostra v krvi, jej záležitosti sú mu ukradnuté, pokiaľ z nich nemá osobný profit. Celý čas sa viac zaujímal o vlastný biznis a cupola nechce vo svojom vedení človeka, ktorý hrabe len pre seba a nie je schopný zjednotiť rozdielne frakcie.
K slovu sa hlásia aj „američania“, mafiáni, ktorí sa v 80-tych rokoch zašili za oceánom a dnes sa napriek oficiálnemu zákazu pobytu na Sicílii potichu vracajú na rodnú hrudu, aby si uchytili svoj kus koláča. V ich prospech hrá finančná moc, keďže ich majetky štát neskonfiškoval.
Ďalšími horúcimi kandidátmi sú Giuseppe Guttadauro, Gaetano Scotto či dokonca synovec Totó Riinu Giovanni Grizzaffi. Všetci sú po výkone trestu na slobode, aj keď s ďalšími obvineniami na krku. Títo by boli zárukou zachovania tradície a identity.
Do čela sicílskej mafie sa však môže postaviť aj „muž bez minulosti“. Ako naznačuje denník Repubblica, už dlhšie sa špekuluje o tzv. „tajnej mafii“, ktorej členovia sú zahalení rúškom tajomstva. Či ide o podnikateľov, politikov alebo ľudí s prepojením na tajné služby je záhadou. Mysteriózna frakcia ostáva zatiaľ v sfére špekulácií.
Predpokladá sa, že nový capo dei capi zmizne z obehu. Nevzdiali sa však zo svojho teritória. Je nepísaným pravidlom, že boss by nemal byť príliš na očiach. Žiadne okázalosti, luxus a výstrednosti. To platí pre všetky mafie vo všeobecnosti. Záleží na tom, či vhodný kandidát na šéfa Cosa nostra bude ochotný priniesť túto obetu.
Ako píše palermský korešpondent The Guardian Lorenzo Tondo, Cosa nostra nebola ešte nikdy taká oslabená. Prišla o monopol na obchod s drogami a hospodárska kríza ju donútila pýtať výpalné na splátky v oveľa nižších sumách, než na aké bola zvyknutá. Zatiaľ čo prekvitajúca kalábrijská ´nrangheta zarába ročne takmer 3,5 miliardy eur, Cosa nostra zťažka polovicu. Pokúša sa vrátiť tam, kde začínala, k zhabaniu hospodárskej pôdy. (Tzv. „mafia dei pascoli“ - mafia pasienkov ničí úrodu na poliach miestnych poľnohospodárov tak, že na ňu púšťa dobytok a kone, až kým neprinúti farmárov k odpredaju pôdy za smiešne sumy). Pôda na Siciílii je vhodným artiklom pre získanie dotácií, napr. z EÚ. Podľa Tonda stretnutia bossov Cosa nostra dnes pripomínajú skupinove terapie, na ktorých sa každý žaluje na nedostatok autority a vplyvu. To sa musí zmeniť.
Totó Riina zatiaľ spočinie na cintoríne v rodnom Corleone. V rodinnom hrobe bez mena a fotografie, bez pohrebného obradu, bez kňaza. Len čas ukáže či sa neslávne preslávená sicílska obec stane skanzenom, alebo v nej Cosa nostra nájde ešte dostatok živnej pôdy.
Cintorín v Corleone je zvláštne miesto. Vedľa seba tu ležia mafiáni a ich obete. Akoby chcel niekto nasilu potvrdiť výrok, že po smrti sú si už všetci rovní. Nechce sa mi tomu veriť. Aj keď pozemská spravodlivosť naberá niekedy zvláštne rozmery, keď sa zločinec stáva legendou, zataľ čo mená skutočných hrdinov a nevinných obetí už pozná málokto, smrť nemôže zmazať rozdiel medzi zlom a dobrom. Mŕtva beštia ostáva navždy beštiou.
