Toto je príbeh, ktorý dnes popri stovkách negatívnych správ celosvetového významu preletel talianskymi médiami.
Dva mesiace si Daniele Ferrarin, štyridsaťsedemročný informatik, sadal na chodník na rušnej Via Torino len na skok od milánskeho dómu. Bol jedným z mnohých žobrákov a bezdomovcov, ktorých tam môžete strenúť, a predsa sa odlišoval. Nepýtal peniaze, ale prácu. Na kuse kartónu inzeroval svoje schopnosti. „47 rokov, talianskej národnosti, hľadám akúkoľvek prácu. Som kvalifikovaný systémový administrátor. Ponúkam sa ako elektroúdržbár, inštalatér, záhradník, maliar-natierač atď.“ Pridáva telefónne číslo a prosbu „Ak môžete, zdieľajte na facebooku.“
Daniele bol bez práce už rok, naposledy bol zamestnaný v IBM, no nikdy nemal trvalý pracovný pomer. (V Taliansku je to, žiaľ, bežná prax. Zamestnávatelia uprednostňujú krátkodobé zmluvy na dohodu alebo živnosť). Smutnou zhodou okolností prišiel aj o strechu nad hlavou. Deväť mesiacov spal na ulici, neskôr našiel miesto v ubytovni pre bezdomovcov. Vzdať sa však nemienil, najmä kvôli svojej desaťročnej dcére. Nechcel, aby sa zaňho hanbila. Hoci nepýtal od okoloidúcich peniaze, ak mu ponúkali malý milodar, neodmietol ho. Tri mesiace mu trvalo, kým si našetril na lacný mobilný telefón.
Karta sa obrátila, keď výzvu na kartóne zaregistrovala mladá žena. Ilenia Negrini chodila touto trasou každý deň a nedalo jej nevšimnúť si muža s úprimnou žiadosťou. Kartón odfotila a publikovala na Linkedin. Jej post začali ľudia zdieľať na facebooku aj na twitteri. A Danieleho telefón začal vyzváňať. Ilenia sa ešte párkrát za bezdomovcom vrátila a doniesla mu zopár kontaktov na zamestnávateľov. Dala mu aj zopár tipov, ako napísať dobrý životopis. Ako čerstvá absolventka školy s tým už mala bohaté skúsenosti. Samozrejme, nie všetko v tomto príbehu bolo krásne, dojímavé a pozitívne. Ilenia si za svoj post na sociálnych sieťach vyslúžila aj množstvo negatívnych komentárov, takisto Daniele si vypočul viac ako dosť obťažujúcich telefonátov. Napokon však predsa len prišla dobrá správa. Neskoro v noci mu zavolal obchodný riaditeľ významnej firmy, ktorý videl post na facebooku. Po tom, ako si overil zopár informácií, mu ponúkol prácu.
Dnes si Daniele poslednýkrát sadol na chodník na rušnej Via Torino ako bezdomovec. Aj tentoraz sa odlišoval. Najmä svojim širokým úsmevom. A papierom pri nohách, na ktorý napísal: „Ďakujem tomu, kto mi pomohol. V pondelok sa začína! Vďaka!“
Tu je rozhovor so šťastným bezdomovcom, ktorý uverejnila spravodajská agentúra ANSA.
