Malta je malebný ostrov. Pieskovcové stavby, pestrofarebné loďky rybárov, monumentálne katedrály, prehistorické chrámy, staré autobusy, anglické telefónne búdky a pláže všetkého druhu. Miesto, kde sa stredomorská, arabská a britská civilizácia pomiešali a na malom kúsku zeme dali vzniknúť jedinečnej kultúre. Aspoň tak to uvádza bedeker a dosvedčujú turisti, ktorí ostrov v hojnom počte navštevujú. Podľa oficiálnych prameňov je hlavným zdrojom príjmov na Malte práve turistický ruch. Prečo teda v tomto zdanlivom raji v Stredozemnom mori zavraždili demonštratívnym spôsobom investigatívnu novinárku? Výbušnina v aute a telo rozmetané na kusy. Už to tu raz bolo. Akoby sme sa vrátili o desaťročia späť.
Daphne Caruana Galizia nepísala pre lifestylový magazín. Bola investigatívnou novinárkou, ktorá svojim blogom oslovila viac čitateľov ako všetky maltské média dohromady. Písala o svojej krajine a odhaľovala jej odvrátenú tvár. Malta totiž dávno nie je turistickým rajom a Daphne nezavraždil naštvaný majiteľ rezortu alebo frustrovaný lektor angličtiny. Je jedno, či vyšetrovanie povedie tým či oným smerom, na konci tohto spletenca stôp a hypotéz bude vždy mafia. Dôležité je len určiť ktorá.
Daphne bola bezpochyby odvážna žena, ktorá sa zaplietla do hry, ktorá ju prerástla. Stáva sa to tým, čo nebojácne bojujú a sú v tom sami. (tu) Tento príbeh má preto väčšinou fatálny koniec. Hoci by sa mohlo zdať, že deväťdesiate roky, keď zúrila vojna mafie so štátom, sú už za nami, maltský atentát hovorí niečo iné. Zmenili sa záujmy, posunuli sa hranice, mafián si prezliekol košeľu a naučil sa po anglicky. A hlavne, štát už nie je jeho protivník. No podstata ostáva rovnaká.
Je ťažké povedať, ktorá zo štyridsať dva káuz, ktorým sa zavraždená novinárka venovala, bola pálčivejšia. Korupcia, nelegálny obchod s ropou, pašovanie drog, vzťahy politikov s prostitútkami či nedávny škandál s falošnými zranenými v Lýbyi, ktorý odhalil, ako maltskí sprostredkovatelia (väčšinou súkromné firmy) garantujú nemocniciam v celej Európe miliónové náhrady za hospitalizácie zranených, ku ktorým nikdy nedošlo. Vďaka fiktívnym zdravotníckym ošetreniam sa tak do Európy dostali tisíce militantov z Tripolisu, Misraty a Tobruku.
V máji tohto roku vypukla kauza s tzv. malta files, za ktorých odkrytím stála aj Daphne. Z materiálu vyplýva, že Malta poskytuje útočisko mafiánskym firmám z Talianska, úžerníkom z Ruska a daňovým podvodníkom s prepojením na najvyššie vládne kruhy v Turecku. Daphne okrem iného narazila na tajomstvo malej banky Pilatus, ktorú na ostrove vlastnili dcéry azerbajdžanského prezidenta. Z Pilatus bank cez Dubaj prešli miliónové prevody na účet spoločnosti Egrant Inc. v Paname. Majiteľkou spoločnosti bola manželka maltského premiéra Josepha Muscata, Michelle. V podstate sa jednalo o bakšiš za podpísanie významných dohôd o obchode s energiami medzi Azerbajdžanom a Maltou. Joseph Muscat musel abdikovať na kreslo premiéra, a to práve v čase, keď jeho krajina predsedala Európskej únii. V predčasných voľbách v lete tohto roku bol však do úradu znovu zvolený.
Použitie výbušniny pod autom by mohlo nasvedčovať, že ide o pomstu priekupníkov s lýbijskou ropou – severoafrických militantov, maltských sprostredkovateľov a talianskych podnikateľov blízkych Cosa Nostra. Podobným spôsobom zomrel pred troma rokmi v maltskom Marsaxlokk Darren Degabriele, ktorý bol do nelegálneho obchodu zapojený. Minulý rok vybuchla nálož aj pod autom Martina Cachiu, takisto zapleteného do kauzy s „dirty oil“. Ako sa vyjadrila v jednom zo svojich príspevkov, Daphne predpokladala, že ďalším na rade bude bývalý člen maltskej futbalovej reprezentácie Darren Debono. Toho zatkli krátko po atentáte na talianskom ostrove Lampedusa. Práve príbuzní futbalistu boli medzi tými, čo sa vyhrážali maltskej novinárke.
Výpočet nepriateľov je však dlhý. Jedným z posledných, ktorých špinu vytiahla na svetlo božie, bol aj líder maltskej strany nacionalistov Adrian Delia. Daphne odhalila jeho kontakty s miestnym narkotrafikantom prezývaným Id-Diesel, ako aj s Emanuelom Bajdom, majiteľom bordelu v londýnskom Soho. Bajda mal podľa novinárkinych zistení poslať politikovi na jeho zahraničný účet milión dolárov.
Ako pre Sky Tg24 uviedol taliansky spisovateľ a novinár Roberto Saviano, ktorý o mafii vie viac ako dosť a sám už roky žije pod policajnou ochranou, Daphne Galizia nezomrela preto, že sa dotkla jedného odhaleného nervu, ale preto, že jej investigatívna práca ohrozila celý maltský systém daňového raja. A to práve v čase, keď sa veľké finančné firmy z Londýna, ktorý je známy ako najväčšia svetová práčka špinavých peňazí (ročne sa tu preperie okolo 75 milárd eur), sťahujú na Maltu a Cyprus. Po Brexite totiž hrozí, že administratíva bude zložitejšia a bude ťažšie maskovať prúdenie peňazí z ilegálnej činnosti. Galizia okrem toho svojim blogom zviditeľňovala priame prepojenie maltských vládnych špičiek na zločinecké organizácie, upozorňovala na rozhodnutia, ktoré umožňovali mafiánskym firmám pôsobenie na ostrove, či dokonca podporovali ich činnosť.
Zatiaľ čo sa vražda novinárky ocitla na titulkoch všetkých svetových médií, jeden z príslušníkov maltskej polície, Ramon Mifsud, uverejnil na svojom facebookovom konte komentár: „Každý má to, čo si zaslúži, kravské lajno! Som šťastný!“ Prípad vzápätí prevzala prokurátorka Consuelo Scerri Herrera, ktorá sama mala súdny spor so zavraždenu novinárkou. Na protest rodiny z prípadu odstúpila. Vláda nevyhlásila štátny smútok, vlajky nevisia na pol žrde a život na Malte ide ďalej. Veď napokon nejde o ojedinelú vraždu, len v posledných troch rokoch vybuchlo na ostrove sedem aut s náložami...
„Takto vyzerá vojna,“ vyjadril sa po smrti svojej matky Mathew Caruana Galizia. „Nebola to obyčajná vražda ani tragédia. Tragédia je, keď ťa zrazí autobus. Ale keď ťa obklopuje krv a oheň, je to vojna. Sme vo vojne proti štátu a proti organizovanému zločinu, pretože je už nemožné odlíšiť jedného od druhého.“
„Malta bola kedysi najbezpečnejším miestom na zemi,“ písala vo svojom blogu Daphne Caruana Galizia, „dnes sa stáva centrom obchodu s drogami, ľuďmi a prostitúciou.“
So značkou EU
