Napriek skorej rannej hodine umocnenej posunom na letný čas bolo milánske metro plné bežeckých nadšencov. V plnej zbroji so štartovacími číslami na tričkách si dohadovali taktiku. Niektorí sa vystatovali, že tento rok sa pokúsia o osobák. Vyzeralo to, že Stramilano je skutočne seriózna športová udalosť.
Stramilano je prvou bežeckým podujatím sezóny a Milánčania ho milujú. Aspoň raz ho musí zabehnúť každý. A keď ho zabehnete raz, ďalší ročník už nevynecháte.
Aby ste si po týchto úvodných riadkoch nepredstavovali Milánčanov ako športových fanatikov, musím upresniť, že pokiaľ ide o Stramilano, pod slovom beh si môžete predstaviť čokoľvek – od nekoncepčného poskakovania, šuchtavej chôdze, cez jazdu na korčuliach či kolobežke, lezenie, plazenie či dokonca sedenie.
Na výber sú tri okruhy: na päťkilometrovom sa zúčastňujú prevažne rodičia s malými deťmi a telesne postihnutí alebo výrazní lenivci, ktorí si to neváhajú priznať. Desaťkilometrový je to pravé Stramilano pre všetky vrstvy a vekové kategórie. A k tomu polmaratón, ktorý organizátori zaradili zrejme preto, aby sa podujatie ešte mohlo hrdiť názvom „bežecké“. Polmaratón môžu behať len trénovaní jednotlivci, na ostatné dve trasy sa stačí prihlásiť a zaplatíť štartovné. Obratom dostanete číslo a vak s malými pozornosťami od sponzorov. Ak dobehnete do cieľa, ujde sa vám aj medaila.
Dôvodov, prečo sa Milánčania húfne zapájajú je nespočet. Medzi všetkými asi víťazí pocit, že si konečne raz za rok seriózne zašportovali a urobili niečo pre svoje zdravie. Stramilano je však aj príležitosťou doslova obehnúť za pár hodín najkrajšie časti mesta, stretnúť sa s kamošmi, nájsť nových kamošov, stratiť tých starých, odreagovať sa, vyčistiť si hlavu a užiť si mesto bez inak všadeprítomných áut a motoriek. Alebo spraviť osobný rekord. Zvlášť, keď ste doteraz nikdy nebehali.
Stramilano je demokratické, nesúťaživé a veľkorysé. Nevyžaduje tréning, kondíciu, behajú single aj skupiny, štíhli, plnoštíhli, mladí, starí, deti aj psy. Niekto s iphonom a slúchadlami v ušiach, ďalší s fľašou vody v družnej debate. Imidž je nanič. Nikto nič nerieši a každý si beží vlastným štýlom a vlastným tempom. Niekedy aj vlastnou trasou.
Na tohtoročnom 47. ročníku sa zúčastnilo viac ako 60-tisíc ľudí. Pred štartom spred milánskeho dómu to vyzeralo na poriadnu tlačenicu, ale už po prvých pár metroch sa davy rozptýlili.
Štartovacia pištoľ je pre slečinky, v Miláne vypravila športovcov na trať strela z kanónu.
Asi aj kvôli skorej rannej hodine a pomerne nízkej teplote mali výrazy účastníkov na štarte od entuziazmu ďaleko.
Po prvých zabehnutých metroch sa nálada zlepšila.
Stramiláno je aj o tom, ako skĺbiť príjemné s užitočným. Napríklad urobiť si po sto metroch prestávku na selfie pred milánskou La Scala.
Alebo stráviť čas v družnej debate so starým kamarátom, ktorého ste roky nevideli. Veď kedy, ak nie tu a teraz?
Niekto stihne vybaviť aj telefonáty alebo videokonferenciu.
Ďalší rozumne a rovnomerne dopĺňa spálené kalórie.
Psy, ktoré sa na podujatie prihlásili, vytiahli na čersvý vzduch aj svojich majiteľov.
Stramilano je výbornou príležitosťou pre vynaliezavých "bežcov" užiť si jazdu na korčuliach po mačacích hlavách.
Odbehnúť sa dá tiež na kolobežke. Bicykel by ste na bezpečnostnom vstupe asi nevyargumentovali..
Alternatívne trasy volili výrazní individualisti...
...ale aj milovníci mäkkších povrchov.
Kto nevládal, dal to skratkou.
Strečing je pred behom dôležitý a strečovalo sa všade.
Aby sa oddelilo zrno od pliev, polmaratón štartoval spred Castello Sforzesco.
Trasy jednotlivých okruhov sa však prelínali, a tak zakrátko nebolo jasné, kto akú disciplínu beží, ani ktorým smerom. Pomedzi účastníkmi behu sa preplietali zmätení turisti.
Reklamný partner ponúkol možnosť vymeniť gumy.
Hovorila som, že imidž je na nič? Beriem späť.
Stramilano sa dá aj pohodlne odsedieť. Musíte sa ale vedieť narodiť.
Netrénovaní účastníci už ku koncu trate nefingovali beh ani pred poriadkovými zložkami či objektívom fotoaparátu. Stramilano miestami pripomínalo prvomájovú manifestáciu.
Tesne vo finiši pozbieral každý zvyšky síl. Medailu si treba zaslúžiť.
Takéto ľudoprázdne a autoprázdne ulice sa v Miláne často nevidia.
Bežci dbali na prísun tekutín a vitamínov. (Odpadkové koše sa hneď po podujatí vrátili do normálu)
Polmaratón vyhral bežec z Kene, ale to už väčšina účastníkov sedela doma pri tanieri cestovín. Alebo pri pohári piva. To, že sa v rovnaký deň konal v Miláne aj festival malých pivovarov Lombardia Beer Fest, bola len šťastná zhoda okolností.
P.S. Počasie našťastie vyšlo. Nie ako minulý týždeň na štarte prvej jarnej klasiky Miláno-Sanremo, keď lialo ako z krhly.
