Takze toto je moj prvy post na mojom blogu ktory som sa rozhodol pisat. Diakritiku nepouzivam kedze som si na nu este nezvykol tak mi to odpustte.
Prednedavnom som sa vratil po dlhych rokoch prezitych v zahranici na nase rodne Slovensko. Vzity do zapadneho stylu zivota som ocakaval ze to bude pre mna riadny sok (k tomu horsiemu samozrejme).
Neviem co sa doposial dialo na Slovensku kedze som to vobec nesledoval, avsak niekedy sa mi zda ze okrem dialnice od zapadu na vychod ktoru stavaju uz milionty rok, nekonecne korupcne skandaly a to ze nam vladne zena (bez urazky jemnych pohlavi) sa tu ani nic nezmenilo. To ze chlieb uz nestoji 15 korun a rohliky si akosi zmensuju rok co rok mi akosi nevadi (kedze dietujem). Zvyknuty na polotovary a mikrovlnkove jedla som bol milo prekvapeny ze tento zapadny boom sem neprerazil (aspon doposial). To ze v niektorych prevazdkach sa zastavil cas a pocit ako by ste sa vratili spat do komunizmu nas z casu na cas urcite zahreje pri srdci.
Ako som uz spomenul chcem pisat najma mojim postrehom a vtipnych ale aj trapnych momentov ktore prezivam s uradmi, bankami ale ako sa aj nedavno stalo v predajni s hrackami Dracik v istom Bratislavskom nakupnom centre.
Kedze sa nam nedavno narodila neterka rozhodli sme sa s polovickou, ze jej kupime darcekovu poukazku pre kupu hraciek v menovanej predajni. Vstupili sme do predajne smerujuc priamo k pokladni kde sme oznamili ,mladej celkom znudenej predavacke, ze si prajeme kupit darcekovu poukazku. Ta so zdvihnutym obocim a uskrnom v tvari ktory jasne naznacoval ze nasa volba darceka nebola asi najidealnejsia, zakricala na svoju veducu na plne hrdlo cez celu predajnu “mame tu darcekovu poukazku!!”. Asi tak za 5 minut sa z pomedzi regalov rutila s este horsim vyzorom v tvari pani veduca. Uz som mal obavy ze kde sme spravili chybu my. Veduca nam oznamila ze poukazky maju a opat zmizla medzi hrackami.
Nudica (predavacka za pultom) nam to nablokovala a vydala nam tie poukazky. Z otazkami v nasich ociach ze o com to cele divadlo bolo sa opat vyrutila pani veduca ktora nam oznamila ze musime ist s nou do skladu podpisat zmluvu!! S manzelkou sme sa nechapavo pozreli na seba ze co to ma byt. Nasledovali sme tu “milu tetu” do skladu, kde mala pocitac s tlaciarnou. Kedze mi to nedalo, zistoval som preco potrebuju nejaku zmluvu, kedze sme za poukazku zaplatili. Vysvetlenie ze “oni to robia tak” mi nebolo dostacujuce.
Pani mi vnutila dokument humorne nazvany “ Protokol o prezvati cenin” v ktorom okrem mojich osobnych udajov boli uvedne seriove cisla “cenin” a ich platnost (ktore boli uvedene aj na poukazke). Nebol som velmi ochotny poskytnut moje osbone udaje neznamej osobe resp spolocnosti, kedze na poste pri kupe kolkov (co su tak isto ceniny a mnohokrat vyssej hodnoty) odomna nikdy nic nepozadovali. Pani veduca, ktorej pisanie na pocitaci robil znacny problem a hladanie makcena jej trvalo vyse styroch minut, oznamila ze sa mame stazovat tym vyssim a ona za to nemoze. Nechapavo sme krutili hlavami, ze kto uz od pani veducej a nudici za pokladnou moze mat v predajni vyssie postavenie? Ma zakaznik pisat listy alebo emaily o nezmyslenych zmluvach priamo do predstavenstva? Nemal by veduci smeny eskalovat tieto podnety a staznosti svojich zakaznikov svojmu nadriadenemu?
Tak uz to nebudem dalej rozmazavat verim ze kazdy si vytvoril svoj obraz. Aj napriek tomu ze takyto jednoduchy nakup ktory by mal trvat len par minut nam zabral vyse pol hodiny, sa tam stale budeme radi vraciat. Len nie pre nakup darcekovych poukazok samozrejme.
Tak to je jeden z mnohych kixov ktore sa mi prihodili od prichodu domov. Ale o tom v mojom druhom blogu.
Aj tak to na tom Slovensku je !
