
Povinná literatúra deťomčítanie viac znechucuje ako ich k nemu vedie. To množstvokníh je pri dnešnom hektickom spôsobe života problémprečítať, nieto ich ešte aj pochopiť. Podľa mojichkalkulácií má učiteľ slovenčiny poprivšetkých ostatných témach cca 25 minútna rozobranie diela z povinnej literatúry. Tí lepšísi na to vyhradia celú hodinu. Zvyšok hodín literatúryje venovaný memorovaniu dátumov a zoznamov diel odautorov, ktorých mená zabúdame ihneď po písomkea potom ešte raz, po maturite.
Horšie je, že ani po tzv. školskejreforme sa situácia nemení. Podrobnosti som k tomunevyhrabal, ale moji bývalí kolegovia, ktorí sazúčastnili „predreformačných“ školení, mito potvrdili. Rodičia sa aj naďalej môžu tešiť nadiktovanie či opisovanie čitateľských denníkov aneustálu vojnu so svojimi ratolesťami, ktoré výplodyslovenských a svetových klasikov vôbecnenadchýňajú. Hlvným dôvodom je to, žeim nerozumejú a ani im ich nemá kto vysvetliť. Napochopenie knihy ako je „Drak sa vracia“, „Peter a Lucia“ či„Živý bič“ treba čas, diskusiu, vedenie detí khľadaniu viacerých významových rovíntýchto kníh a to sa nedá zvládnuť za párminút. Na to treba hodiny a hodiny času. Povinnej literatúryje však priveľa a učitelia v zásade nemajú inúmožnosť ako robiť to, čo majú prikázané –znechucovať deťom čítanie. Keď nútite desaťročnéhofagana čítať Hájnikovu ženu alebo podobnésíce pekné, ale neskonale nudné dieloslovenského klasika, tak jeho záujem o čítanieiba ubijete. Aj takéto dielo by mohlo byť pre neho zaujímavé,keby mu bolo patrične vysvetlené a zrozumiteľne podané.
Riešenie? Veľmi elegantné ajednoduché. Obmedziť povinnú literatúru natri-štyri diela za rok, tým sa poriadne venovať, prebraťich zo všetkých strán tak, aby ich deti pochopili.Stanoviť zoznam odporúčanej literatúry na základesmerovaného výberu detí. Tieto diela by nebolipovinné, mohli by však tvoriť látku niekoľkýchhodín literatúry kde by sa deti bavili o tom, čočítajú, prečo ich to zaujalo, čo im tá ktorákniha prináša do života a podobne. Zároveň by saučili diskusii a prezentovaniu a obhajobe svojich názorov. Toich na našich školách zatiaľ neučí nikto. Cieľomje u detí vyvolať o čítanie záujem, musiapochopiť eho význam a zmysel.
O pár rokov začnem s čítanímexperimentovať s mojimi deťmi. Zatiaľ sme len v štádiuobčasného čítania si rozprávok, ale aj na tosú zatiaľ ešte primalé. Nateraz sme pri obrázkoch,ktoré ich bavia viac ako telka. Asi funguje prirodzenývýber. Možno väčšia intimita, ktorú s deťmipri pozeraní a čítaní knižiek máme aktorú zrejme všetky deti majú tak rady.
Čiže čítanie áno, alenie bezzubé a z donútenia. Lebo ináč nebudečítanie žiadne.