Podľa môjho názoru je to egoizmus. Čistý egoizmus v tejnajčistejšej podobe. Bezdetnému páru je sveta žiť – môže si ísť kde chce, robiťčo chce a kedy chce. Byť sám je skrátka pohodlné, byť s partnerom jepríjemné, mať deti je hrozné, otravné a stojí to peniaze. Tí, ktorí detimajú, asi potvrdia, že bez detí je život podstatne pohodlnejší, na druhej staneväčšina potvrdí, že je krajší, plnší, hodnotnejší a človek má častejšiepocit, že jeho existencia má zmysel. Minimálne ja také pocity vďaka mojim deťommám.
Moji single prípadne couple single priatelia poväčšineargumentujú nedostatkom peňazí, potrebou venovať sa kariére alebo tým, ženemajú kde bývať alebo jednoducho že nie sú na deti pripravení. Bežné výhovorkybez akejkoľvek relevancie. Je fakt, že dnes je ťažšie prísť k bývaniu, alenie je to nemožné – na to je množstvo príkladov aj chudobných rodíns dvoma a viacerými deťmi v Bratislave, o regiónoch ani nehovoriac.To isté platí o dostatku peňazí. Peňazí je vždy toľko, koľko sa ich dáminúť. Bez ohľadu na to, koľko človek zarába, či má deti alebo nie, vždy minietoľko, koľko má, niekedy aj viac keď si berie pôžičku, hrá poker alebo beriedrogy. Deti môžu, ale nemusia byť drahé. V každom prípade sú lacnejšie akolízing (niekoľko)miliónového auta, každoročná exotická dovolenka či pravidelnénávštevy kaderníctva, solárka, nechtového štúdia, fitnes centra, veterináras mačkou, psom či činčilou alebo návštevy barov a diskoték každýpiatok a sobotu a niekedy aj cez týždeň keď príde chuť. Deti totovšetko do veľkej miery znemožňujú.
Deti sú v prvom rade náročné na čas. Vyžadujú sipozornosť aj vtedy keď nám to vôbec nesedí, pýtajú sa veci, na ktoré častonevieme odpovedať, zdanlivo bez príčiny plačú, kričia alebo sa hádžuo zem. Na druhej strane si práve vďaka deťom často uvedomíme veci, ktorébez nich berieme ako samozrejmé. Deti sú zdrojom nekonečnej zábavy, humorua krajšieho pohľadu na život. To však platí vtedy, keď im to my, dospelí, dovolíme.
Dnešní tridsiatnici si asi neuvedomujú, že odkladanie detína neskôr pre mnohých z nich znamená odloženie detí naveky. Vďaka ľpeniuna tých svojich hodnotách a prioritách, nedostatku času či z obyčajnejpohodlnosti sa pripravia o jednu z najjednoduchšícha najprirodzenejších možností dať svojmu životu zmysel.
Môj dobrý priateľ, dva krát rozvedený šesťdesiatnik soživotnými skúsenosťami hodnými hrubého románu mi pred pár týždňami povedal:„Jedna vec, ktorú v živote ľutujem je to, že nemám deti. Mám tituly,peniaze, kúsok slávy, slobodu ísť kde chcem, ale to všetko by som vymenil za možnosťpohojdať na rukách svoje vnúčatá a tešiť sa z úspechov mojich detí“.K tomu asi niet čo dodať.
