Absolvoval som takmer desiatku rozhovorov a navštívil som štyri školy s rómskou majoritou alebo slovenskou minoritou. Záleží od toho, z ktorého konca sa na vec pozeráte. Učitelia na školách sú všetci bieli. Keď hovorím, že bieli, tak sa určite na mňa budú hnevať - podľa ich slov, nie sú bieli, ale sú Slováci. Ťažká dilema - keď sú jedni bieli, druhí by mali byť čierni, ale my zostaneme pri Slovákoch a Rómoch.
Moja základná otázka - "Čo si myslíte o rozhodnutí súdu v Šarišských Michaľanoch?" Prvá reakcia pri všetkých bola jednoznačná - sudca nevie, čo robí, nepozná realitu, sme pobúrení, je to dehonestácia našej práce.
Ako to na zmiešaných školách reálne funguje
V týchto dňoch prebieha zápis do prvých ročníkov na základných školách. Každé dieťa v primeranom veku prechádza hodnotením učiteľov. Väčšina slovenských detí hodnotením bez väčších problémov prejde a sú prijaté do prvého ročníka ZŠ. Sem-tam na tento prvý pokus prejde aj rómske dieťa, ale to je skôr rarita ako pravidlo. Dôvodov je na to viacero. Všetci učitelia, ktorí prijímanie do prvých ročníkov robia majú viacročné skúsenosti a sú na túto úlohu aj odborne pripravovaní. Vedia, čo si majú všímať a čo nie. Aby som bol konkrétnejší pripájam podrobnejší popis toho, čo má dieťa prijímané do prvého ročníka na ZŠ ovládať resp. čo má spĺňať. Materiál, ktorý v kompletnom znení nájdete po kliknutí na odkaz nižšie je spracovaný na základe komunikácie s Mgr. Zitou Zemanovou, špeciálnou pedagogičkou a učiteľkou.
Dieťa má spĺňať podmienky školskej, citovej, fyzickej a sociálnej zrelosti. Kliknite na odkaz
Psychológ, nie učitelia (!), ďalej rozhoduje o "osude" dieťaťa. Keď psychológ rozhodne, že má ísť do špeciálnej triedy alebo školy, tak tam ide. Učiteľ môže rozhodnutie psychológa rešpektovať, ale nemôže ho porušiť.
Predpokladám, že tento systém je zavedený a funkčný aj na Základnej škole v Šarišských Michaľanoch. Z toho vyplýva, že rozhodnutie súdu nerešpektuje realitu a je jednoducho zlé. Poľa toho, čo o danom prípade viem, škola podcenila svoju obhajobu a nedokázala sa brániť dokonale pripraveným argumentačným útokom košickej Poradne pre občianske a ľudské práva. Je to organizácia založená právnikmi a aktivistami a je prirodzené, že ich právna príprava prípadu bola na diametrálne odlišnej úrovni v porovnaní s možnosťami a schopnosťami malej základnej školy. Aj preto súd rozhodol tak, ako rozhodol. Zaujímavé bude odvolanie, kedy predpokladám, školu už budú zatupovať erudovaní právnici , ktorí dokážu sprostredkovať realitu na škole a svoju právnu argumentáciu nepodcenia.
Čo z toho všetkého vyplýva
Segregácia na zmiešaných rómsko-slovenských školách existuje. Na základe môjho vlastného prieskumu môžem povedať, že je založená na objektívnych faktoch, ktorými sú mentálna, sociálna, fyzická a emočná nezrelosť rómskych detí v školopovinnom veku. (Ak chcete naozaj vidieť o čom hovorím, príďte sa do niektorých z našich rómsko-slovenských škôl v týchto dňoch pozrieť). Na prijatie do bežnej triedy sú určené kritéria, ktoré drvivá väčšina rómskych detí jednoducho nespĺňa. Riešenie je jednoduché - zabezpečiť, aby ich rómske deti spĺňali. To však nie je úloha pre školy. A ani by nemala byť. Je v prvom rade úloha pre samotných rodičov rómskych detí, aby mali vôbec záujem o to, aby ich deti chodili do normálnej školy. Svojim dielom môžu prispieť rôzne občianske združenia a zrejme aj štát, ktorí by mali zabezpečiť, aby rómske deti v školopovinnom veku neboli v čase nástupu na školskú dochádzku mentálne, sociálne, fyzicky a emočne často na úrovni štvrorročných detí.
Nie je možné, aby sa do bežných tried integrovali rómske deti v takom stave, v akom sa väčšina z nich v súčasnosti nachádza. To nehovorím o iných problémoch spojených s deťmi z osád ako sú vysoká zavšivavenosť a zablšenosť alebo veľký výskyt neliečenej žltačky a svrabu. Aj z týchto príčin nie je väčšinová Slovenská populácia ochotná dávať svoje deti do tried s deťmi z rómskych osád, aj keď niektorí z nich ako-tak spĺňajú kritériá na zaradenie do bežných tried. To, že zatiaľ také triedy existujú, je výsledkom sizyfovskej práce riaditeľov škôl, ktorí dokážu niektorých slovenských rodičov presvedčiť, aby svoje deti nechali aj v zmiešanej triede. Klobúk dolu pred nimi. Bez nich by sme tu mali školy s čisto rómskymi a čisto slovenskými deťmi, kam zrejme, pokiaľ súdy budú rozhodovať v duchu precedensu z prešovského okresného súdu, aj veľmi skoro dôjdeme.
Mgr. Anton Frič
autor je kandidátom č. 110 na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti č. 5.
Kandidujem ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.
