Neviem, čím som bola v minulom živote, ale celkom určite som sa narodila v Ázii. Výber destinácie nášho prvého spoločného mimoeurópskeho cestovateľského tripu bol preto jednoduchý:
Krajiny - Thajsko, Laos, Kambodža, Vietnam
Čas - 5 a pol týždňa alebo koľko nás pustila dovolenka
Mesiac a rok - 11/2009
Počet osôb - 2 - ja a Vlado
Cieľ cesty - poznať nepoznané, zažiť nezažité, pochopiť nepochopené
Prvá zastávka - Thajsko - s odstupom času hodnotené ako najviac turisticky "friendly"
niekoľko málo dní
Niekoľko málo dní nám po pristáti stačilo na to, aby sme sa na severe Thajska presýtili pohľadov na Budhov, ktorých je v zlatom preplnených chrámoch viac, ako obyčajný smrteľník z Európy znesie.
Niekoľko málo dní bolo dosť aj na to, aby sme navštívili sloniu farmu, aby sme si takmer kúpili obraz, ktorý slony namaľovali (keby nebol predaný za 75.000 USD!!!) alebo aby sme si na vzdory puritánskej sprievodkyni neplánovane a v priamom prenose pozreli, ako vyzerá reprodukcia levov v nočnom safari.
Za niekoľko málo dní sme stihli vydesiť dedinčanov v okolí mestečka Chiang Mai pri pokuse získať z "pohodlia" motorky autentické foto domorodých obyvateľov. Až neskôr sme si uvedomili, že jediné, čo ich robilo neautentickými, bola naša úporná snaha o autentickosť.
Za niekoľko málo dní sa nám podarilo (ne)pochopiť život budhistických mníchov, keď nám jeden z nich porozprával napríklad aj o tom, že jeho posledné jedlo je obed, servírovaný 12:00 (!!!). Takto žije už od svojich 12 rokov, údajne dobrovoľne. Vlado sa musel počas rozhovoru posadiť medzi mňa a mnícha, pretože aj letmý dotyk ženy pre nich znamená poldňové drhnutie dotknutého miesta.
iný kraj, iný mrav
Adrenalínovejšie ako na motorke sa v Thajsku jazdí tuk-tukom, či miestnym autobusom, plným čiernych hláv a šikmých očí, kde sa dvere nezatvárajú a na zastávke sa nezastavuje, iba pribrzdí. Jediným "dopravným pravidlom" je nasledovať stádo a nezastaviť - aj za cenu rozporu s dopravnými pravidlami. Ak je červená iba kvôli chodcom, na takú sa nestojí - oni sa predsa časom naučia robiť myšičky pomedzi idúce autá.
Návod na prežitie v Ázii (nielen v doprave) je vlastne celkom jednoduchý – zabudnite na všetko európske, žite ázijsky!
Jedlo je v Thajsku výnimočné, ceny závratne nízke – samozrejme na ulici, ale to jediné sa nám v Ázii nevypomstilo. Vysmážané kobylky sme videli, ale odvahu jesť ich sme v sebe nenašli.
Podobne to bolo s „tradičným“ alkoholom - hady a škorpióny naložené v liehu. Najmä po tom, čo nám miestni prezradili, že jediná jeho tradícia spočíva v tom, že sa už roky robí len a len pre turistov... Miestni by si s ním veru nepripíjali. Welcome to Thailand, tourists!
Thajsko je svetoznáme aj svojimi „krátkymi láskami“. Priemerná 25 ročná Thajka stihne za jeden týždeň urobiť štastných priemerne 7 amerických šesťdesiatnikov. Motív – čistá láska, pochopiteľne. A to jeden nikdy nevie, či, v krajine, kde najkrajšie ženy sú chlapi, tá Thajka náhodou nebol Thajčan.
Thajské mačky lovia malých leguánov, padajúcich zo stropu,
ulice sú plné plastových vriec s odpadkami (zato odpadkové koše by ste hľadali márne), deti majú namiesto školského autobusu dodávku
a pred vstupom do verejných toaliet pri niektorých turistických atrakciách je potrebné sa prezuť do erárnych papučiek – chválim ten nápad, zvlášť, keď sa zrodil v Ázii, svetom označovanej za „špinavú“.
Ani severnému Thajsku sa nevyhla prívalová vlna turistov, takže aj po krátkom týždni sme sa tešili do menej turistického a viac usmievavého Laosu. Čakala nás tam nefalšovaná džungľa, cestovanie na ázijský spôsob i prvé tráviacie ťažkosti - paradoxne z európskych palaciniek. Kým Thajsko (resp. jeho nepatrnú časť) sme prebehli ako z ICčka, Laos sme si vychutnávali ako zo spomaleného osobáčika.
