V prvom rade chcempodotknúť, že nie som špecialista v tejto oblasti a predkladám tu lenmôj vlastný názor a to, čo som sa o danej téme dozvedela. Oproblematiku bilingválnych detí sa laicky zaujímam už dlhší čas, pretože mojebudúce deti budú nevyhnutne bilingválne, keďže žijem v zahraničí. Tentoproblém trápi veľa rodičov, ktorí buď žijú tiež v zahraničí alebo majúpartnera cudzinca. No čoraz častejšie je počuť, že aj slovenskí rodičia chcúdať svojim deťom túto nesmiernu výhodu a podujmú sa na túto preťažkúúlohu. Mnohokrát si zo začiatku ani neuvedomia, čo to všetko vlastne obnáša.
Hádam najpopulárnejším jazykom v tomto zmysle je angličtina.Otázkou je či je to najvhodnejší výber. Je všeobecne známe, že angličtina patrík najsimplexnejším jazykom Európy, hlavne v oblasti gramatikya preto by bolo možno vhodnejšie, ak už sa rozhodujeme pre nejaký jazyk,zvoliť taký, ktorého učenie je náročnejšie a ktorého následná prirodzená,teda pre dieťa bezbolestná znalosť by bola veľkou výhodou. Rada by som zhrnula niektoré poznatky z bilingválnej výchovy dieťaťa, ktorésom za ten čas, čo sa touto otázkou zaoberám nazbierala, aby mohli slúžiť aspoňako odrazový mostík pre tých, ktorí zvažujú túto cestu.
Bilingvalizmus môžeme rozdeliť na dva základné typy z hľadiskapôvodu: intenčný (umelý) alebo prirodzený, ktorý si vynútilo dané prostredie.V anglickej literatúre sa hovorí aj o tzv. balanced bilingualism,ktorý znamená bezproblémovú znalosť oboch jazykov a semibilingualism, kdeexistujú isté deficiencie na oboch stranách. Každý rodič má určite snahuo vyvážený bilingvalizmus, no veľa krát sme svedkami nešťastných pokusov,kde sa trápi aj dieťa aj rodič. Ako mi raz povedal môj profesor angličtiny,najväčší problém pri pokuse o dvojjazyčnú výuku je nedostatočná znalosť čivýslovnosť rodiča v danom jazyku, ktorú dieťa automaticky preberiea je veľmi ťažké odučiť ho týmto chybám. Samozrejme si treba uvedomiť, žeak raz začneme s týmto systémom a chceme ho dotiahnuť do konca, trebasi vopred zostaviť základné pravidlá a neporušovať ich za žiadnychokolností. Napríklad, ak sa otec rozhodne, že bude učiť svoje dieťa inémujazyku, musí s ním hovoriť vždy len v danom jazyku, za každejsituácie a v každom prostredí; v opačnom prípade vzniknev detskom myslení a chápaní jazyka mix, ktorý dokonca môže ohroziťjeho lingvistický vývoj. Netreba ani zabúdať na fakt, že bilingvizmus nie jelen hovorenie v dvoch jazykoch. Pod týmto konceptom rozumieme slovnéchápanie, schopnosť slovného vyjadrenia, chápanie čítaného slova, písomnévyjadrovanie i chápanie na mentálnej úrovni. Myslím, že nie je potrebnézdôrazňovať dôležitosť adekvátnej znalosti daného jazyka, čo znamená ajdôkladná znalosť detských výrazov, slovíčok, riekaniek, pesničiek... Existujúšpeciálne kurzy na túto prípravu, ktoré trvajú tri hodiny a danáspoločnosť si účtuje 500,-Sk. Možno je táto investícia na zváženie. Ja osobnesi nechám rada poradiť hlavne od mojej budúcej svokry, ktorá môjho priateľavychovávala vo francúzskom jazyku napriek tomu, že žili v Španielsku.
Možno na záver by bolo vhodné povedať, že ak sa my rozhodneme, že našedieťa bude bilingválne, možno jemu sa to páčiť nebude a dokonca môženadobudnúť istú averziu k danému jazyku. No každopádne sa môže pochváliťdvomi materinskými jazykmi, čo sa v dnešnej spoločnosti cení nad zlato.Navyše odborníci tvrdia, že bilingválne deti narábajú s jazykovými prostriedkamioveľa zdatnejšie a dokonca ich vyjadrovacie schopnosti sú ďalekopestrejšie a to v oboch jazykoch. Týmto sa potvrdzuje známy výrokGoetheho, ktorý tvrdil, že človek pochopí jazyk, až keď sa naučí iný.
Vám všetkým, ktorí sa rozhodnete,že obetujete túto námahu pre vaše dieťaťko, prajem veľa sily, vytrvalosti a šťastia.
