V mojom byte už mám pripravený kufor (v podstate je tam ešte od poslednej služobky), ktorý mi pripomína, že čoskoro poletím domov. Zvláštny pocit. Neskutočne sa teším, no na druhej strane mám aj veľký strach. Veľa ľudí ma už tam nečaká... Nájsť domov v novej krajine bol môj sen a teraz uvažujem, či môj slovenský domov je ešte mojím domovom... Každým dňom si viac zvykám na španielske nekonečné slnko, s každým týždňom menej pacientov zaznamená môj prízvuk, s každým mesiacom píšem horšie po slovensky... Čo bude nasledovať s každým rokom? Tieto dva roky ubehli ako voda, čo ma ešte stále drží nad vodou... No tápam v neznámych vodách tmavých morí samoty. Uvidíme, či ma ešte spozná moje milované údolie a či ja spoznám, čo je to, čo mi chýba.
27. nov 2007 o 21:59
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 636x
Návrat domov...
Prísť domov, to je moja myšlienka týchto dní. Týchto osem mesiacov ubehlo rýchlo, no napriek tomu mám pocit, že ma čaká len veľmi málo starých známych.Za 22 dní ma čaká moja cesta domov. Už ani neviem, ako vyzerá tma o štvrtej poobede, aký je to pocit, keď týžden nevidieť slnko a ako sa ľudia mračia na zástavkách. Ah, ako krásne je doma...
antonia dudekova
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(14)
